Dejiny

Podcast Dejiny vzniká v spolupráci s magazínom Historická revue. Moderuje ho Jaro Valent a vychádza každú nedeľu.

-- -- -- 

Sparta sa stala symbolom mužskej sily, železnej disciplíny a odvahy. A spartská propaganda fungovala perfektne. Napriek tomu bola Sparta veľkou neznámou už vo svojej dobe. Antický svet ju obdivoval, no tiež sa jej obával.

Najviac Spartu preslávil kráľ Leónidas, keď jeho 300 bojovníkov počas bitky pri Termopylskom priesmyku dlho odolávalo obrovskej perzskej prevahe.

Aj tu sa rodil mýtus a heslo: „Sparťan sa nikdy nevzdáva!“

Všetko, čo dnes o Sparte vieme, pochádza z pera historikov konkurenčných gréckych polis. Do veľkej miery je tak výsledkom zahraničnej spartskej propagandy, a nie verným odrazom reality.

Ako teda v skutočnosti vyzeral život v Sparte? Bola to prvá totalitná spoločnosť, ktorá navyše uplatňovala prísne pravidlá eugeniky?

Mali v nej Sparťanky naozaj lepšie postavenie, než ostatné grécke ženy?

A ako je možné, že si Sparťania dokázali podrobiť omnoho početnejších susedov a spoluurčovať osud gréckeho sveta po tak dlhý čas?

Sparta dodnes neprestáva fascinovať – od obdivovateľov vojenského umenia až po diktátorské režimy, ktoré sa s obľubou odvolávajú na hodnoty disciplíny a oddanosti jednotlivca voči štátnemu celku.

Ako Sparta formovala a stále formuje našu západnú civilizáciu?

Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom z Katedry histórie UCM v Trnave.

V septembri ubehlo 120 rokov od zavraždenia cisárovnej Alžbety, známej ako Sissi. Už počas svojho života bola symbolom habsburskej monarchie, jej krajšou a populárnejšou podobou.

Napriek tomu žila akoby dva životy – jeden oficiálny, zahalený do dvorských ceremónií a povinností, druhý, ten skutočnejší, trávila hlavne v posledných rokoch na cestách a v úzkostlivo stráženom súkromí.

Vtedajšie Rakúsko-Uhorsko sa tak namiesto osláv 50-ročnice nástupu cisára Františka Jozefa na trón zahalilo do čiernych farieb.

Aký bol oficiálny portrét Sissi, ktorý si monarchia tak žiarlivo strážila a pestovala po jej smrti?

Nebol kult krásnej a dobročinnej cisárovnej Alžbety skôr výsledkom štátnej propagandy?

Aká to bola vlastne žena a mala reálny vplyv na politické rozhodnutia svojho manžela?

O legende menom Sissi, ktorú v modernej epoche znovuzrodil filmový priemysel s Romy Schneider v hlavnej úlohe a ktorá je i dnes dobre predávaným turistickým artiklom sa Jaro Valent rozprával s historičkou Danielou Kodajovou.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podcast Dejiny vzniká v spolupráci s magazínom Historická revue. Moderuje ho Jaro Valent a vychádza každú nedeľu.

-- -- -- 

V septembri ubehlo 120 rokov od zavraždenia cisárovnej Alžbety, známej ako Sissi. Už počas svojho života bola symbolom habsburskej monarchie, jej krajšou a populárnejšou podobou.

Napriek tomu žila akoby dva životy – jeden oficiálny, zahalený do dvorských ceremónií a povinností, druhý, ten skutočnejší, trávila hlavne v posledných rokoch na cestách a v úzkostlivo stráženom súkromí.

Vtedajšie Rakúsko-Uhorsko sa tak namiesto osláv 50-ročnice nástupu cisára Františka Jozefa na trón zahalilo do čiernych farieb.

Aký bol oficiálny portrét Sissi, ktorý si monarchia tak žiarlivo strážila a pestovala po jej smrti?

Nebol kult krásnej a dobročinnej cisárovnej Alžbety skôr výsledkom štátnej propagandy?

Aká to bola vlastne žena a mala reálny vplyv na politické rozhodnutia svojho manžela?

O legende menom Sissi, ktorú v modernej epoche znovuzrodil filmový priemysel s Romy Schneider v hlavnej úlohe a ktorá je i dnes dobre predávaným turistickým artiklom sa Jaro Valent rozprával s historičkou Danielou Kodajovou.

Podcast Dejiny vzniká v spolupráci s magazínom Historická revue. Moderuje ho Jaro Valent a vychádza každú nedeľu.

-- -- -- 

Masový prílev migrantov z Afriky – to je strašiak, ktorý je dnes obľúbenou témou európskych politikov i médií. Vo všeobecnej hystérii, ktorá sprevádza túto novú politickú a ekonomickú výzvu, je len málokedy počuť rozumné hlasy.

Málokto upozorňuje aj na historickú spätosť niektorých európskych krajín s africkým kontinentom a dedičstvo kolonializmu z konca 19. a začiatku 20. storočia.

Dobýjanie Afriky bolo tiež obdobím zrodu moderného rasizmu, zahaleného často do plášťa tzv. „civilizačnej misie“. Dejiny Afriky sú tak do značnej miery i európskymi dejinami.

Akým spôsobom zasiahol tzv. „biely muž“ do afrického prostredia?

Sú dnes problémy, ktorým čelia africké krajiny výsledkom ich bezohľadného drancovania počas epochy, pre ktorú sa vžilo pomenovanie The Scramble for Africa?

Alebo je to len obľúbená výhovorka afrických politikov, neschopných riešiť domáce problémy?

Ako si európske mocnosti rozparcelovali čierny kontinent a akých zločinov sa dopúšťali voči domorodému obyvateľstvu?

Jaro Valent sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom.

Masový prílev migrantov z Afriky – to je strašiak, ktorý je dnes obľúbenou témou európskych politikov i médií. Vo všeobecnej hystérii, ktorá sprevádza túto novú politickú a ekonomickú výzvu, je len málokedy počuť rozumné hlasy.

Málokto upozorňuje aj na historickú spätosť niektorých európskych krajín s africkým kontinentom a dedičstvo kolonializmu z konca 19. a začiatku 20. storočia.

Dobýjanie Afriky bolo tiež obdobím zrodu moderného rasizmu, zahaleného často do plášťa tzv. „civilizačnej misie“. Dejiny Afriky sú tak do značnej miery i európskymi dejinami.

Akým spôsobom zasiahol tzv. „biely muž“ do afrického prostredia?

Sú dnes problémy, ktorým čelia africké krajiny výsledkom ich bezohľadného drancovania počas epochy, pre ktorú sa vžilo pomenovanie The Scramble for Africa?

Alebo je to len obľúbená výhovorka afrických politikov, neschopných riešiť domáce problémy?

Ako si európske mocnosti rozparcelovali čierny kontinent a akých zločinov sa dopúšťali voči domorodému obyvateľstvu?

Jaro Valent sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

28. október alebo až 30. október? Ktorý z týchto dátumov skutočne stál pri zrode našich moderných dejín?

V súvislosti s nedávnym štátnym sviatkom sa pozornosť historikov i širokej verejnosti obrátila k udalostiam z jesene roku 1918.

Ako vznikala Československa republika v kľúčových októbrových dňoch?

Kto stál pri jej zrode v Prahe a kedy sa správa o pražských udalostiach dostala na Slovensko?

Čo vlastne prijali signatári Martinskej deklarácie?

A ako uvažoval o Československu samotný Masaryk?

Jaroslav Valent sa rozprával s historikom Dušanom Kováčom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podcast Dejiny vzniká v spolupráci s magazínom Historická revue. Moderuje ho Jaro Valent a vychádza každú nedeľu.

-- -- -- 

28. október alebo až 30. október? Ktorý z týchto dátumov skutočne stál pri zrode našich moderných dejín?

V súvislosti s nedávnym štátnym sviatkom sa pozornosť historikov i širokej verejnosti obrátila k udalostiam z jesene roku 1918.

Ako vznikala Československa republika v kľúčových októbrových dňoch?

Kto stál pri jej zrode v Prahe a kedy sa správa o pražských udalostiach dostala na Slovensko?

Čo vlastne prijali signatári Martinskej deklarácie?

Jaroslav Valent sa rozprával s historikom Dušanom Kováčom.

Slovensko si v tomto roku pripomína viacero „osmičkových“ výročí. Jedna dôležitá osmička stála už na samom počiatku moderných slovenských dejín a rovnako dôležitá bola vtedy pre celú Európu.

V aktuálnom podcaste Dejiny sme sa rozprávali o revolučnom dvojročí 1848/49, keď rodiace sa národne hnutia uviedli starý kontinent do pohybu.

Popri veľkých hráčoch sa o svoje miesto a lepšie postavenie snažili aj tí menší a práve Uhorsko bolo krajinou, ktorú nacionalizmus viac rozdeľoval ako zjednocoval.

Kde sa nachádzalo mladé slovenské hnutie pred 170 rokmi?

Prečo hľadali jeho politickí predstavitelia podporu vo Viedni a nie doma?

A čo si odniesla slovenská politika zo svojho prvého veľkého vystúpenia?

Jaroslav Valent sa rozprával s historičkou Danielou Kodajovou.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podcast Dejiny vzniká v spolupráci s magazínom Historická revue. Moderuje ho Jaro Valent a vychádza každú nedeľu.

-- -- -- 

Slovensko si v tomto roku pripomína viacero „osmičkových“ výročí. Jedna dôležitá osmička stála už na samom počiatku moderných slovenských dejín a rovnako dôležitá bola vtedy pre celú Európu.

V aktuálnom podcaste Dejiny sme sa rozprávali o revolučnom dvojročí 1848/49, keď rodiace sa národne hnutia uviedli starý kontinent do pohybu.

Popri veľkých hráčoch sa o svoje miesto a lepšie postavenie snažili aj tí menší a práve Uhorsko bolo krajinou, ktorú nacionalizmus viac rozdeľoval ako zjednocoval.

Kde sa nachádzalo mladé slovenské hnutie pred 170 rokmi?

Prečo hľadali jeho politickí predstavitelia podporu vo Viedni a nie doma?

A čo si odniesla slovenská politika zo svojho prvého veľkého vystúpenia?

Jaroslav Valent sa rozprával s historičkou Danielou Kodajovou.

Spočiatku to bol odvážny politický projekt v hlavách niekoľkých jednotlivcov. Čas napokon ukázal, že jeden z najúspešnejších v moderných dejinách Európy.

Ako sa rodila predstava spoločného štátu Čechov a Slovákov? Mali vôbec naše národy pred prvou svetovou vojnou niečo spoločné?

Nazrieme do dramatického obdobia svetového konfliktu, keď sa museli aj Slováci rozhliadať viac, než to mali vo zvyku a vážne premýšľať o svojej budúcnosti.

Spoločne s Čechmi sme vtedy hľadali vo svete spojenca, ktorý by sa postavil za naše práva.

Malo ním byť cárske Rusko? Mohli sme sa s pokojným svedomím spoliehať na sľuby posledného Habsburga na tróne Karola I.?

A prečo mal nakoniec rozhodujúce slovo v československej otázke demokratický Západ?

Jaroslav Valent sa rozprával s historikom Dušanom Kováčom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.