Vizita

V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia vyšlo viac ako tisíc článkov, v ktorých vedci z celého sveta skúmali, či psychedeliká môžu byť nápomocné pri liečbe traumy a depresie. Na titulky časopisov sa látky dostali najmä vďaka prevratnému výskumu, podľa ktorého môže LSD pomáhať s liečbou alkoholizmu.

V sedemdesiatych rokoch zasiahla psychedeliká prísna regulácia aj kultúrny odpor. Boli spojené s neetickým výskumom, nekontrolovaným rekreačným užívaním, vysokým rizikom zranenia a dokonca aj so s smrťou. V súčasnosti sa však pohľad na tieto látky opäť mení a mnohí odborníci hovoria o ich renesancii.

„Psychedeliká zahŕňajú celý rad rôznych molekúl, ale najintenzívnejšie dnes skúmame dve látky. Prvou je ketamín, čo je pôvodne anestetikum, ktoré vykazuje v nízkej dávke antidepresívny účinok, ktorý je pozitívne okamžitý, ale krátkodobý. Trvá približne týždeň,“ vysvetľuje v podcaste Vizita Jiří Horáček, vedúci Centra pokročilých štúdií mozgu Národného ústavu duševného zdravia (NUDZ) v Prahe a prednosta Kliniky psychiatrie a lekárskej psychológie na 3. lekárskej fakulte Karlovej univerzity.

„Druhou látkou je psilocybín, ktorý zaraďujeme medzi pravé psychedeliká. Má trochu iný mechanizmus účinku než ketamín. Jeho nástup je rovnako rýchly, ale výsledný efekt trvá až tri mesiace, čo je zásadné zistenie. Keby sa to potvrdilo v ďalších štúdiách a skutočne by to takto fungovalo, znamenalo by to, že človek s depresívnou poruchou by raz za tri mesiace dostal psilocybín a nemusel by každý deň užívať antidepresíva. Preto je to veľký objav,“ dodáva.

S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali o tom, prečo sa vedci po roku 2000 opäť venujú skúmaniu psychedelík, ako vyzerá psychedelikami asistovaná psychoterapia, ako je možné, že účinkujú okamžite, alebo aké môžu byť ich nežiadúce účinky.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V staroveku pripisovali ľudia pacientom s epilepsiou často nadpozemské schopnosti, a to najmä vďaka záchvatom, ktoré pôsobili dramaticky až bizarne. Nie div, keďže medzi najznámejších epileptikov svojho obdobia patrili Iulius Caesar alebo Alexander Veľký. Našťastie, dnes už vieme o tomto ochorení omnoho viac.

Napríklad to, že príznaky epileptického záchvatu sú rôznorodé: od minimálnych prejavov, akými sú zahľadenie sa, zaseknutie reči či myknutie končatinami až po záchvaty celého tela končiace bezvedomím.

Dokonca neplatí ani to, že spúšťačom musí byť vždy blikajúce svetlo.

„Fotosenzitívnych je asi len desať percent pacientov s epilepsiou. Do určitej miery je mýtus, že úplne všetci pacienti s epilepsiou by nemali pozerať niektoré filmy a seriály, v ktorých sú výrazné prestrihy. Rovnako aj to, že by nemali vôbec navštevovať kiná alebo pozerať sa na blikajúce či neónové svetlá,“ vysvetľuje v novej epizóde podcastu Vizita detský neurológ Gonzalo Alonso Ramos Rivera.

„A tiež treba rozlišovať medzi spúšťačom záchvatov a vyvolávajúcou príčinou. Vyvolávajúca príčina je genetická predispozícia, nádor, vývojová choroba mozgu. Spúšťačmi môžu byť infekcie spojené so zvýšenou teplotou, stres, svetelné podnety alebo nepríjemné situácie. Dokonca aj čítanie alebo fázy mesiaca. Z reálnej praxe vieme, že keď je spln, je aj viac epileptických záchvatov.“

S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali aj o tom, ako lekári epilepsiu diagnostikujú a liečia, či je vždy nutné nasadiť pacientovi antiepileptiká, či sa dá toto ochorenie vyliečiť, alebo z neho môžu pacienti vyrásť a čo sa deje v ich mozgu.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Huba, ktorá sa vplyvom globálneho otepľovania adaptovala tak, že začala napádať ľudí. A z nich sa vďaka tomu stali agresívne tvory, ktoré stratili kontrolu nad svojim telom. To je ústredný motív nového úspešného seriálu The Last of Us.

V bežnej realite nás okrem baktérií, húb a vírusov však dokáže potrápiť aj obyčajný nedostatok slnečného svetla. Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata.

Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede. V novej epizóde sa budeme rozprávať o tom, čo je v seriáli Last of Us inšpirované realitou a čo je úplný výmysel. A pár slov prehodia aj o tom, či sme naozaj šťastnejší, keď svieti slnko.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bielkoviny sú, spolu so sacharidmi a tukmi, jednou z troch základných zložiek jedálneho lístka. Nie sú len stavebným materiálom pre svaly.

Patrí k nim napríklad aj inzulín, hormón regulujúci hladinu cukru v krvi. Alebo aktín a myozín, bielkoviny zodpovedné za napínanie a sťahovanie svalov, či elastín, ktorý má na starosti pevnosť a pružnosť kože.

Na to, aby všetky bielkoviny v našom tele fungovali tak, ako majú, potrebujeme telo správne nakŕmiť.

"Globálne sa snažíme hľadať alternatívny zdroj bielkovín. Prichádza z exotických krajín, môže ním byť hmyz. Práve ten je totiž na ne veľmi bohatý. Obsahuje mnohé esenciálne aminokyseliny a máme dokonca na výber zo širokej škály životných štádií," hovorí v podcaste Vizita nutričná špecialistka Nikol Šimonová.

"Gurmánskou pochutinou sú larvy. Sú tučnejšie než terminálne vývojové štádium (posledné vývojové štádium, pozn. red.) a zároveň majú viac tuku, ktorý je nositeľom chuti. Stále je to však takzvané "novel food" (typ potraviny, ktorý nemá významnú históriu spotreby v EÚ, pozn. red.). Znamená to, že je veľmi dôležité aj to, od akého dodávateľa ho človek má. Na Slovensku sa toho zatiaľ ľudia štítia," dodáva Šimonová.

S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali o tom, ako by mal vyzerať náš denný príjem bielkovín, ktoré bežné aj netradičné potraviny ich obsahujú najviac, či je vhodné z detskej stravy vyradiť mäso a či potrebujeme proteíny v prášku na to, aby nám narástli svaly.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Homeopatiká pozná spoločnosť približne 200 rokov. No vždy, keď sa začne debata o ich účinnosti, zaručene ju sprevádza búrlivá diskusia.

Hoci ich často odporúčajú športovci, celebrity, influenceri či zástancovia alternatívnej medicíny, mnohí odborníci sú ohľadom ich schopnosti uzdravovať aj naďalej skeptickí.

Niektorí lekári dokonca homeopatiu označujú za slepú uličku v dejinách medicíny. Zakladateľ homeopatie vyhútal teóriu, že podobné treba liečiť podobným.

"Homeopatiká sú založené na riedení a riediť sa dá naozaj kadečo. Napríklad homeopatiká z Berlínskeho múru by mali pomáhať proti emočnej slabosti," hovorí v podcaste Vizita lekárka Lívia Hlavačková.

V novej epizóde sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali o tom, čo je vlastne homeopatia, ako by mali homeopatiká fungovať, ako je možné, že existujú ľudia, ktorým pomohli a prečo ich často pacientom ponúkajú lekári v západných krajinách.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Väčšina z nás si návstevu urológa spája s vážnymi ochoreniami, akými sú rakovina prostaty či obličkové kamene. Vo svojej pracovnej každodennosti však riešia aj problémy, o ktorých sa hanbíme hovoriť.

Napríklad erektilnú dysfunkciu, úniky moču alebo zranenia, ktoré si pacienti spôsobili počas pohlavného styku.

"Erektilnu dysfunkciu muži často odignorujú. Povedia si, že sú starší, s manželkou už sexuálne nežijú a nechajú to tak. Lenže problém s erekciou je často prvým príznakom, ktorý môže znamenať predzvesť srdcovo-cievnych ochorení," vysvetľuje v podcaste Vizita urológ Ján Švihra mladší.

"Erekcia je dej, za ktorý sú zodpovedné cievy a prekrvenie penisu. Ak sa cievy upchajú, môže to znamenať, že podobný problém je aj v iných častiach tela a neskôr sa prejaví vo väčších cievach a v srdci. Preto, keď sa pacient zdôverí, že má problém s erekciou, všeobecný lekár by mal spozornieť," dodáva.

V novej epizóde podcastu sa s redaktorkou Denisou Koleničovou rozprávali aj o tom, či sa môže penis zlomiť alebo o nevšedných prípadoch, ktoré zažívajú lekári na urologickom urgente.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Každý Slovák a Slovenka starší ako 15 rokov vypije ročne 13,3 litra čistého alkoholu. Tvrdí to Národný portál zdravia. V prepočte je to 530 veľkých pív alebo 160 fliaš vína.

Na sociálnych sieťach zas trávime v priemere hodinu až viac denne. Môžeme aj v tomto prípade hovoriť o závislosti? A čo sa stane, keď sa rozhodneme na mesiac odpojiť?

Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata.

Redaktorka Denisa Koleničová sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarzovou, ktorú môžete poznať aj z podcastu Dve baby aj o vede.

V novej epizóde sa rozprávali o tom, čo sa v našom tele deje po vypití alkoholu a pozreli sa aj na to, ako na nás vplývajú sociálne siete.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keď si na obale čítame zloženie potravín a objavíme medzi nimi látky známe ako éčka, spozornieme. No na väčšinu z nich je však naše telo zvyknuté a stali sa samozrejmosťou v našich životoch.

Napríklad pod označením E500 sa ukrýva kypriaci prášok a E450 je klasická sóda bikarbóna.

„Mnohí ľudia nevedia, čo si majú pod éčkami predstaviť. Európske označenie, ktoré sa skladá z E a čísla, ich trochu desí, pretože chýba názov. A ak tam aj nejaký je, tak mu nerozumejú. Obyčajný vitamín C zrazu vyzerá strašidelne, keď ho označíte ako E300 alebo kyselinu askorbovú,“ hovorí v podcaste Vizita Karolína Fourová, odborníčka na výživu.

"Je však dobré všímať si, koľko éčok alebo aditív daná potravina obsahuje. Ak je v nej napríklad modifikovaný škrob, premýšľala by som nad tým, či je výrobok kvalitný. Modifikovaný škrob sám o sebe nie je škodlivý, len má zmenenú štruktúru. Používa sa ako zahusťovadlo. Na druhej strane, ak sa vyskytuje v kečupe či v rozličných detských výživách, môže nám našepkávať, že daná potravina by mohla byť menej kvalitná.“

S redaktorkou Denisou Koleničovou sa rozprávali o tom, čo všetko skrývajú záhadné éčka na obaloch potravín, ako sa v nich dá orientovať a či by sme pri niektorých mali zbystriť svoju pozornosť.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hovorí sa o nej, že uväzní človeka vo vlastnom tele a vezme mu budúcnosť. Počas amyotrofickej laterálnej sklerózy nastáva porucha výživy motorických nervových buniek. Tie začnú v mozgu a v mieche odumierať a nedokážu prenášať vzruchy do svalov.

Ochorenie postihuje kostrové, dýchacie, žuvacie, ale aj prehĺtacie svaly. Znamená to, že človek s ALS nemôže chodiť, poriadne prehĺtať a hovorí len s veľkými ťažkosťami.

Ochorením trpel napríklad bývalý český premiér Stanislav Gross, slovenský futbalový reprezentant Marián Čišovský alebo svetoznámy fyzik Stephen Hawking. Pred niekoľkými rokmi na ALS upozornila aj celosvetová výzva Ice Bucket Challenge. Známe osobnosti sa v nej oblievali studenou vodou a prispievali na výskum liečby.

"V deväťdesiatich percentách prípadov je toto ochorenie spôsobené sporadickým výskytom, teda je to náhodné. Odborná literatúra uvádza, že v desiatich percentách prípadov je známa genetická predispozícia," vysvetľuje v podcaste Vizita lekárka Martina Kozovská, ktorá roky pracovala v Liečebni sv. Františka v Bratislave.

"Počiatočné príznaky môžu byť dvojaké, podľa toho, či u pacienta dominuje postihnutie, reči a prehĺtania alebo v druhom prípade, u dvoch tretín pacientov, sa ochorenie začína postihnutím svalov, väčšinou jednostranne, na ruke, na nohe, prichádza tiež rýchlejšia svalová únava alebo spomalenie pohybov," dodáva.

V novej epizóde podcastu Vizita sme sa rozprávali o tom, čo amyotrofickú laterálnu sklerózu spôsobuje, ako vyzerá jej diagnostika, či je budúcnosť jej liečby v kmeňových bunkách, ale aj o tom, ako môže náročné ochorenie ovplyvniť duševné zdravie pacientov a ich blízkych.

Ak zažívate duševné ťažkosti neostávajte v tom sami. Môžete sa obrátiť na linky pomoci, aj odborníkov a odborníčky v ambulanciách či na klinikách. V tejto epizóde sa budeme rozprávať aj o samovražedných myšlienkach. Ak je to pre vás citlivá téma, zvážte prosím, či chcete v počúvaní pokračovať.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Preležaniny sú chronické rany. Vznikajú, keď na kožu alebo podkožie pôsobia nepriaznivé vplyvy. S rôznymi typmi zle hojacich sa rán, ktoré vznikajú u ležiacich pacientov, po operácii a u dlhodobo imobilných ľudí, zápasia v zdravotníckych zariadeniach aj najvyspelejšie krajiny sveta. Národný portál zdravia uvádza, že sa vyskytujú približne u 33 percent ležiacich pacientov.

"Dekubity (preležaniny, pozn.red.) môžu postihovať pacientov v rôznom veku: od novorodenca až po staršieho pacienta. Situácia veľmi úzko súvisí s rôznymi prediktormi a rizikami pre ich vznik. Napríklad ochoreniami, úrazmi, aj nedostatkami v životnom štýle," vysvetľuje v podcaste Vizita doktorka Beáta Grešš Halász, ktorá sa venuje manažmentu preležanín.

"Najviac však naozaj postihujú najmä pacientov vo vyššom veku, pretože v organizme prebiehajú určité prirodzené procesy, ktoré istým spôsobom kompromitujú zdravie staršieho človeka," dodáva.

V novej epizóde sme sa rozprávali o tom, čo vlastne preležaniny sú, ako rýchlo vznikajú, ako sa dajú liečiť, a či sa im dá predchádzať.

_

Podporte podcast Vizita aj ďalšie podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj newsletter Vizita na sme.sk/vizita

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.