Vizita

Jedného dňa si nemohli nasadiť svadobnú obrúčku alebo obuť topánky. Taký je najčastejší ranný príznak akromegálie, zriedkavého ochorenia, pri ktorom u pacientov dochádza k nadmernej tvorbe rastového hormónu.

Prečo sa to deje, aké sú ďalšie príznaky tohto ochorenia, či dá sa liečiť a ako vôbec vyzerá život pacientov s akromegáliou?

Na otázky moderátorky Denisy Prokopčákovej o akromegálii odpovedá Peter Vaňuga, primár Endokrinologického centra v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Lubochni.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je tu jeseň, s ňou aj chrípková sezóna a obdobie, keď náš imunitný systém dostáva zabrať.

Sú nejaké predpovede, ktoré naznačujú, aká bude? Vieme rozpoznať, či sme prechladnutí, máme covid, alebo chrípku? Ako fungujú nosové vakcíny pre deti proti chrípke a bude ich tento rok dostatok?

Na otázky moderátorky Denisy Prokopčákovej odpovedá v novej epizóde Vizity imunologička a alergologička Monika Kolejáková, ktorá je tiež poslankyňou KDH za mesto Nové Zámky a Nitriansky samosprávny kraj.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vytvoriť komunitu mladých lekárov, podporiť ich počas medicínskej cesty a priblížiť im čo najviac kariérnych možností. Taký je cieľ projektu Mladí lekári.

V aktuálnom prieskume zisťovali aj to, koľko lekárov využíva pri svojej práci umelú inteligenciu, v ktorých špecializáciách sa AI najviac udomácnila a či si prácu s ňou osvojili viac ženy alebo muži.

Umelá inteligencia totiž môže lekárom výrazne zjednodušiť prácu. Dokáže ich odbremeniť od zbytočnej administratívy, aj môže im tiež pomôcť s diagnostikou.

„Imput, ktorý vloží do AI špecialista, je úplne iný, než by zadal pacient. Preto aj odpoveď umelej inteligencie úplne iná. Zároveň lekár vie kriticky zhodnotiť, aké zdroje použila a ktoré z nich sú alebo nie sú relevantné,“ vysvetľuje v podcaste Vizita Tomáš Havran, zakladateľ Mladých lekárov.

V novej epizóde sa s moderátorkou Denisou Prokopčákovou a kardiológom Marekom Karmanom zhovárajú o tom, kde začať, ak sa chceme naučiť s ňou lepšie pracovať, či má vôbec zmysel zavádzať inovatívne prvky do ambulancií v časoch, keď kolabuje zdravotníctvo, a aká je budúcnosť Mladých lekárov.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Alternatívna medicína nepotrebuje vedecké poznatky ani výskum. A napriek tomu je na Slovensku čoraz populárnejšia.

Ľudia tak pred klasickou medicínou uprednostňujú homeopatiká, vlastný moč alebo magnetické vlny. Aspoň také sú predstavy. No odborníci upozorňujú, že na Slovensku patrí pod alternatívnu medicínu oveľa väčšie spektrum liečebných postupov.

„V slovenskom kontexte ide často o tradičné prvky, ktoré vám odporučí aj lekár. Môže to byť napríklad pitie čaju, čo v iných krajinách nie je štandardnou súčasťou liečby,“ vysvetľuje v podcaste Vizita sociológ Roman Hofreiter.

„To, čo vidíme, je, že covidová pandémia spôsobila nárast takmer vo všetkých oblastiach alternatívnej medicíny, ktoré sme merali. Na Slovensku vám už nikto nepovie, že neberie vitamíny a nepije čaje. A zároveň rastie aj dopyt po ajurvéde, homeopatikách či tradičnej čínskej medicíne,“ dodáva.

Platí teda, že pacient, ktorý si vyberie klasickú medicínu, nikdy nesiahne po alternatíve a naopak? Súvisí to s tým, či používame alternatívnu medicínu s nedôverou k očkovaniu? Čo to hovorí o našom zdravotníctve a znamená to, že by sme mali ešte ostrejšie bojovať proti hoaxom a dezinformáciám?

Na otázky moderátorky Denisy Prokopčákovej odpovedajú sociálny antropológ Ivan Souček a sociológ Roman Hofreiter z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kalíšok, vložky, tampóny, či menštruačné nohavičky. Na trhu je pomerne pestrý výber hygienických potrieb, ktoré by ženám mali uľahčiť menštruáciu.

No nie všetci si môžu vyberať. Aj na Slovensku žijú ženy, ktoré zasahuje takzvaná menštruačná chudoba, a na to, aby si zadovážili čo i len základné vložky, jednoducho nemajú peniaze. Používajú preto rôzne ponožky, gázy, či toaletný papier.

V novej epizóde Vizity sa moderátorka Denisa Prokopčáková bližšie pozrie na menštruačnú chudobu s Radkou Mikšík a Natáliou Blahovou z občianskeho združenia inTYMYta.

Zhovárajú sa o tom, ako môže menštruačná chudoba ovplyvniť život dospievajúceho dievčaťa, nakoľko sa týka aj žien na Slovensku, či ju zhoršuje tabu, ktoré je stále s menštruáciou spojené, ale aj o tom, nakoľko ovplyvní zmena ústavy výučbu sexuálnej výchovy v našej krajine.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prvú antikoncepčnú tabletku vyrobili vedci v roku 1960. Spôsobila veľkú revolúciu a za šesťdesiatpäť rokov sa aj výrazne zmenila.

"Zmenila sa najmä gramáž hormónov, ktoré obsahuje. Prvé tabletky mali až šesťdesiatnásobne vyššie hladiny hormónov gestagénu, estrogén sa znížil päť- až šesťkrát. Dnes sa teda rozprávame o absolútne iných preparátoch," hovorí v podcaste Vizita gynekologička a pôrodníčka Zuzana Kosibová, ktorá pôsobí v Univerzitnej nemocnici Bratislava.

"Postupne sa prichádzalo na to, že stačia aj nízke hladiny hormónov na to, aby mali dostatočný efekt a zároveň žena mala čo najmenej nežiaducich účinkov," dodáva.

Napriek tomu hormonálnu antikoncepciu užíva na Slovensku čoraz menej žien. Naopak rastie záujem o takzvanú núdzovú tabletku po, hovoria dáta Národného centra zdravotníckych informácií.

Je to dobrá správa? Spôsobila antikoncepčná tabletka pred šesťdesiatimi piatimi rokmi revolúciu a ako sa odvtedy zmenila? Pri ktorých diagnózach ju lekári nevedia nahradiť iným liekom a ako často spôsobuje krvné zrazeniny? Môže dokonca ženy ochrániť pred určitými typmi rakoviny a ako sa líši od núdzovej "tabletky po"?

Aj tieto otázky sa v novej epizóde podcastu Vizita pýta moderátorka Denisa Prokopčáková.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pre rodičov náročné obdobie, keď sú v strehu aj v strachu. Pre deti zase čas, keď si osvojujú svoje prvé zručnosti a budujú odolnosť voči vonkajšiemu prostrediu. Aj tak by sa dali opísať prvé tri roky života.

"Prvých tisíc dní je obdobie od počatia bábätka do zhruba dvoch až troch rokov života. Je to obdobie absolútneho vývoja. Vznikajú nové orgány a celý malý batôžtek človeka. Organizmus intenzívne rastie, vyvíja sa mozog, vytvárajú sa všetky mozgové spojenia, rozbiehajú sa metabolické procesy a vyvíja sa imunita," vysvetľuje v podcaste Vizita pediatrička Elena Prokopová.

"Preto je extrémne dôležité všetko, čo dieťa dostáva, aké stavebné látky, čo potrebuje, ale aj to, čo ho naučíme," dodáva.

S moderátorkou Denisou Prokopčákovou sa zhovárajú o tom, do akého veku by malo byť základom stravy najmä materské mlieko, prečo vedci stále nevedia na sto percent napodobniť jeho zloženie, ktoré potraviny by dieťa nemalo prvých tisíc dní vôbec poznať, a prečo je chyba nechať dieťa jesť pri tablete alebo televízore.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Menej jedz a viac sa hýb. Tieto slová si vypočul nejeden pacient s nadváhou alebo obezitou. Ale je táto rada efektívna pre každého?

"Ak chce pacient schudnúť, musí byť pripravený na zmenu. A tiež musí byť psychicky a fyzicky pripravený na to, že to nie je jednoduchá cesta. Často sa o nej hovorí ako o Route66, čo je cesta, ktorá vedie v Amerike od Atlantiku až po Tichý oceán," vysvetľuje v podcaste Vizita docentka Ľubomíra Fábryová, prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie a viceprezidentka Európskej spoločnosti pre štúdium obezity.

Čo hovoria o obezite najnovšie vedecké poznatky? Do akej miery môže za jej vznik prostredie, v ktorom žijeme? A komu môžu pomôcť antiobezitiká?

Aj tieto a mnohé ďalšie otázky sa bude odborníčky pýtať moderátorka Denisa Prokopčáková.

Túto epizódu vám prináša farmaceutická spoločnosť Eli Lilly.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenskom sa šíri žltačka. Vo štvrtok dokonca minister zdravotníctva Kamil Šaško potvrdil, že sa objavila v parlamente.

Takzvanú chorobu špinavých rúk pritom hlásia Rožňava, Lučenec aj Poprad, nové prípady sa však objavili aj na Kysuciach.

Podľa infektologičky Aleny Koščálovej je najväčšie riziko nákazy žltačkou typu A stále vtedy, ak cestujeme do krajiny s jej zvýšeným výskytom.

"U nás je riziko nákazy v podmienkach s nižším hygienickým štandardom, no treba povedať, že v jesennom období sú rizikové rôzne vinobrania alebo hody. Videli sme to aj počas epidémie, ktorá bola pred šiestimi rokmi," vysvetľuje v podcaste Vizita.

Dodáva, že žltačku ľahko šíria aj deti, ktoré aktuálne nastúpili do materských a základných škôl, a po nákaze sú väčšinou bezpríznakové.

V rozhovore sa dozviete:

• Či na Slovensku zúri epidémia žltačky.
• Aký je rozdiel medzi hepatitídou A a B.
• Ako by mal vyzerať správny postup ak vieme, že sme boli v kontakte s osobou nakazenou hepatitídou typu A.
• Či je potrebné počas inkubačnej doby, ktorá je 15 až 50 dní, ísť do karantény.
• Kde sa ľudia najčastejšie nakazia žltačkou typu A.
• Aké sú hlavné príznaky tohto ochorenia.
• Či je pacient, ktorý prekonal toto ochorenie, voči nemu už navždy imúnny.
• Komu by určite odporúčala, aby sa dal proti žltačke typu A zaočkovať.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Počas pandémie sme zažili viaceré mutácie koronavírusu, ktoré spôsobovali rôzne závažné zdravotné komplikácie.

„Aktuálne v populácii približne dva až tri mesiace cirkulujú dva nové varianty. Jeden sa volá nimbus, druhý stratus. Sú to zväčša ľahko prebiehajúce infekcie horných dýchacích ciest," vysvetľuje v podcaste Vizita imunologička Jaroslava Orosová.

Dodáva, že oba varianty majú svoje špecifiká. V prípade nimbusu je to ostrá bolesť hrdla, preto ho lekári prezývajú aj „žiletkový variant. Pacientov bolí hrdlo tak, ako keby im ho rezali žiletkami, pričom táto bolesť trvá niekoľko hodín. Potom ustane a prichádzajú klasické príznaky podobné chrípke: zápal dutín či výtok z nosa. Môže, no nemusí sa dostaviť aj zvýšená teplota.

Po infekcii stratusom zase pacienti na niekoľko dní môžu stratiť hlas. A opäť prichádzajú aj zväčša ľahké príznaky infekcie horných dýchacích ciest.

V novej epizóde podcastu Vizita sa s moderátorkou Denisou Prokopčákovou zhovárajú o tom, kto by mal na jeseň určite zvážiť očkovanie proti covidu, či môžu výroky splnomocnenca vlády Petra Kotlára napáchať ešte nejaké škody, ale aj o tom, ako dezinfoscéna komplikuje lekárom prácu.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita.

See omnystudio.com/listener for privacy information.