ZDRAVÉ REČI

Denne náš mozog vyprodukuje približne 6 200 myšlienok. Až 80% z nich je negatívnych. Je to dôsledok jeho vývoja. Už od pravekých čias nás mozog nútil byť opatrnými a predvídať nebezpečenstvo. Dnes už ale vieme, že negatívna myšlienka môže byť aj myšlienkou opatrnou. Ľudský mozog totiž nejde vypnúť, podnety spracováva neustále. Je však na nás, ako sa k nim postavíme a ako na podnety budeme reagovať. Prirodzene vyhľadávame fakty, ktoré potvrdzujú naše presvedčenia. Paradoxne sa dá z toho vyťažiť a nájsť tak cestu ku šťastnému životu. Paušalizovanie tu však nie je na mieste, jedna rada nebude vhodná pre všetkých. O hľadaní šťastia sa porozprávame s Jánom Urigom, odborníkom na strategické zmeny, inovácie a leadership.

Výskyt akéhokoľvek onkologického ochorenia zanechá výrazné stopy na celej rodine. Mnohí jej členovia sa začnú obávať aj o svoje zdravie, o svoju budúcnosť. V prípade žien ide najmä o rakovinu prsníka a vaječníkov. Našťastie, dnes sú dostupné veľmi spoľahlivé genetické testy, ktoré vám pomôžu včas odhaliť, či máte na rakovinu predispozíciu. Životný štýl totiž nie je jediným spúšťačom onkologických ochorení. Svoj výrazný podiel má práve genetika. Ako konkrétne tá ovplyvňuje vznik rakoviny prsníka, najčastejšieho onkologického ochorenia u žien, aké sú možnosti samotných genetických testov a do akej miery sú presné? Ako majú následne ženy s predispozíciou upraviť svoj život? Odpovede na tieto a ďalšie otázky poskytne genetik RNDr. Michal Konečný, PhD.

Najčastejším nádorovým ochorením je rakovina hrubého čreva a konečníka. Smutné prvenstvo si drží aj v počte úmrtí. Toto onkologické ochorenie je zákerné z viacerých dôvodov. Nástup rakoviny hrubého čreva nebolí. Človek necíti a nevidí žiadne zmeny. Šanca na vyliečenie sa však s každým ďalším dňom znižuje. Preto je prevencia nesmierne dôležitá. Okrem nej aj náš životný štýl a jedálny lístok. Veď nie nadarmo sa hovorí, že sme tým, čo jeme. Strava má výrazný vplyv na správnu funkciu a zdravie tráviaceho traktu. Jednoznačne sa ukázalo, že najškodlivejšími potravinami sú červené procesované mäsá. Na Slovensku obľúbené klobásy a slanina. Pomôcť môže rastlinná vláknina a preventívna kolonoskopia. Všetko potrebné o hrubom čreve nám prezradí doc. MUDr. Ladislav Kužela, PhD., MPH, gastroenterológ.

Rodičia si mylne myslia, že rozvod je vyslovene len ich záležitosťou. No týka sa i dieťaťa. Fungujúcich rodín je málo, rozvodovosť má stále stúpajúcu tendenciu. Kde sa ale v tomto celom procese nachádza dieťa rozvádzajúcich sa rodičov? Jeho práva a záujmy chráni kolízny opatrovník. Tým nemusí byť len úradník, ale aj rodinný príslušník. I napriek práci a snahe kolíznych opatrovníkov môže rozvod a súdne konanie zanechať výrazné stopy na detskej duši. V niektorých prípadoch deti odmietajú spolupracovať, a tak je do procesu prizvaný psychológ. Ten dohliada aj na to, aby rodičia i napriek neľahkej pozícii nezabúdali na svoje rodičovské povinnosti. Ako minimalizovať možné traumy z rozvodu rodičov a ako pomôcť dieťaťu prekonať celý proces? Odpovede na tieto a ďalšie otázky nám poskytne Mgr. Lýdia Jankovičová, kolízna opatrovníčka, a tiež Mgr. Lucia Jakabová, detská psychologička.

Cholesterol nie je naším nepriateľom ani strašiakom. Bez neho by nedochádzalo k mnohým dôležitým procesom v našom tele. Napríklad k syntéze steroidných hormónov, k syntéze vitamínu D a podobne. Je však veľmi dôležité poznať hladinu svojho cholesterolu. Celkový by nemal byť vyšší ako 5,2 mmol/l. Ešte lepšie je, ak je táto hodnota o čosi nižšia. V prípade, ak ide o vyššiu hladinu, cholesterol môže v našom telen napáchať viac škody ako osohu. Ohrození sú najmä ľudia, ktorí mali v rodine predkov s ochoreniami kardiovaskulárneho systému. K ideálnej úrovni cholesterolu napomáha nielen zdravá strava, ale výrazným spôsobom aj pohyb. Preto by sme k nemu mali pravidelne viesť naše deti. Všetko dôležité na tému cholesterol nám prezradí MUDr. Melita Hromadová, CSc., odborný konzultant firmy VIANUTRA a autorka viac ako 100 odborných publikácií a článkov.

Na Slovensku sa ročne narodí približne 400 až 500 detí s vrodenou chybou srdca. U asi štrvtiny z nich ide o kritickú poruchu. Srdiečko sa vyvíja v prvých dvoch mesiacoch. Odhaliť chybu je dnes možné už počas tehotenstva, no existujú prípady, kedy to znemožňuje poloha plodu alebo obezita budúcej matky. Ideálny termín pre vyšetrenie srdca je 24. týždeň tehotenstva. Pôvod chyby môže byť genetický alebo z vonkajšieho prostredia, napríklad infekcia alebo niektoré lieky, alkohol a fajčenie. To najdôležitejšie o tejto citlivej téme nám prezradí MUDr. Viera Illíková, PhD., primárka Detského kardiocentra NÚSCH.

Nespoznávate samých seba, nespoznáva vás vaše okolie. Bipolárna porucha je celoživotné ochorenie epizodického charakteru. Jednoducho povedané, raz ste hore, na druhý deň dole. Dnes o tomto ochorení vieme, že sa s ním žiť dá. Že je možné stavy mánie a depresie zvládať, prípadne ich minimalizovať. Odborníci vedia, že jeho najčastejším spúšťačom je najmä genetika, no v niektorých prípadoch aj užívanie drog či silná trauma. Najčastejšie sa demaskuje u ľudí vo veku 25-30 rokov. Paradoxne, niekoho privedie späť ku zdravému životnému štýlu. Svoju osobnú skúsenosť s bipolárnou poruchou má naša hostka Radka, pohľad lekára poodhalí MUDr. Zuzana Repková, primárka Psychiatrickej kliniky SZU a PNPP.

Vypadávanie vlasov znepokojí každého. Nečudo, veď sa o nich hovorí, že sú korunou krásy. Ich hustota, dĺžka a kvalita sa značne podpisujú pod naším sebavedomím. Ich strata môže byť sezónna alebo trvalá. Najčastejšou príčinou vypadávania vlasov je genetika a hormonálna zmena. No v niektorých prípadoch môže ísť o sprievodný jav závažného ochorenia. Zároveň si však za ubúdanie vlasov môžu mnohí z nás aj sami. Stres, nedostatok vitamínov, zlá životospráva,... to sú tiež spúšťače, ktoré hrajú rolu. Dá sa však vôbec vypadávanie vlasov spomaliť či úplne zastaviť? Ako prebieha transplantácia a koľko sedení je nutné absolvovať? Odpovede aj na ďalšie otázky poskytne estetická lekárka Alexandra Markotánová.

Mnoho ľudí si ho zvykne zamieňať za infarkt alebo mŕtvicu. Hyperventilačný syndróm je pritom jasne popísaný už viac než 100 rokov. Možno si to ani neuvedomujeme, ale zdravé dýchanie má reflektovať na náš aktuálny stav, na naše rozpoloženie a pocity. No v prípade, keď sme z určitých okolností nútení dýchať rýchlejšie a intenzívnejšie, dochádza v našom tele k mnohým negatívnym reakciám a javom. Zistite spolu s nami, ako správne dýchať, čo najčastejšie spôsobuje hyperventiláciu, ako ju zvládnuť a kedy je potrebné vyhľadať lekára. Psychosomatická a všeobecná lekárka Lenka Bachratá nám prezradí i to, či skutočne pomáha dýchanie do sáčku.

Mikrobióm ľudského tela má vplyv na zdravie človeka. Dnes už ide o vedou podložený fakt. Čo to však je? Jednoducho povedané, mikrobióm je akýsi ekosystém žijúci spolu s nami. Ide o súbor triliónov mikroorganizmov a ich DNA, ktoré zanechávajú preukázateľnú stopu na kvalite nášho života. Spájaný bol doposiaľ najmä s tráviacou sústavou, no dnes už vieme, že mikrobióm sa nachádza úplne všade. Sterilný dokonca nie je ani ľudský mozog. Vypočujte si ďalšiu epizódu Zdravých rečí a spoznajte záhadný svet mikrobiómu s gastroenterológom doc. MUDr. Ladislavom Kuželom, PhD., MPH.