Zoom

Majú byť najlepším priateľom človeka a sprevádzajú nás tisícročia. Čo tisícročia, desaťtisíce rokov. Vedci si ale stále nie sú istí, ako k udomácneniu psov prišlo. Niektorí hovoria, že sa to stalo viackrát a na rôznych miestach, nový výskum ale naznačuje, že z vlkov sa stali psy kedysi dávno a na Sibíri.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sa vlci zmenili na psov, ako strečing môže pomáhať proti vysokému krvnému tlaku i ako kedysi dávno fungovalo v Európe univerzálne platidlo.

Krátke správy z vedy

Nový výskum naznačuje, že na Venuši fosfán vôbec nemusí byť a dáta skreslil obyčajný oxid siričitý. Preskúmanie dát z teleskopov naznačuje, že sa dajú vysvetliť aj alternatívnou hypotézou.

Alpským rastlinám hrozí vyhnutie a dôvodom je roztápanie sa ľadovcov. Výskum naznačuje, že ústupom snehu a ľadu síce dočasne vzrastie biodiverzita, no následne sa viaceré druhy stanú ohrozenými.

Vodu na Mesiaci by mohla pomáhať vytvárať naša vlastná planéta. Vedci teraz prišli s hypotézou, že vodu na našej prirodzenej družici môže vytvárať magnetosféra Zeme. Dôvodom sú nabité častice, ktoré spôsobujú potrebné reakcie.

Ľudia podľa všetkého pili mlieko skôr, ako ho boli schopní stráviť. Nový výskum ukazuje, že ľudia v Afrike pili mlieko už pred 6-tisíc rokmi, čo je skôr ako sa u nášho druhu vyvinul takzvaný mliečny gén, ktorý nám umožňuje mlieko stráviť aj v dospelosti.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nie je to dobrá správa. Zase máme za sebou rekordný rok, pričom sa planéta otepľuje rýchlejšie, ako hovoria naše medzinárodné záväzky. V skratke, to, čo sme mali dosiahnuť do konca storočia, môžeme už v tomto desaťročí. Znamená to, že boj s klimatickou zmenou prehrávame.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, že aj rok 2020 bol rekordne teplým, dozvieme sa, ako sú šimpanzy mamičkinými maznáčikmi i ako dlho vydrží imunita po prekonaní ochorenia covid-19.

Krátke správy z vedy

Sliny by mohli prezradiť, či bude mať človek ťažký priebeh covidu. Slinové testy by podľa novej štúdie mohli fungovať ako účinná pomôcka pri zamedzení ťažkému priebehu ochorenia.

Vedci zrejme odhalili záhadu ľadovcov na Marse. Zdá sa, že planéta za posledných 300 až 800 miliónov rokov prešla asi šiestimi až dvadsiatkou ľadových dôb - čo môže mať dôsledky aj na prípadné hľadanie stôp života na Marse.

Vedci vytvorili matematický model, ktorý dokáže vysvetliť komplikovanú štruktúru termitísk. Pomôže výskumníkom vysvetliť, prečo tieto stavby vyzerajú tak, ako vyzerajú i ako ich termit budujú.

Astronómovia narazili v kozme na zvláštny mladý hviezdny objekt. Rodiace sa slnko PGIR 20dci pomaly naberá na jasnosti, nachádza sa v ramene Perzea viac ako 9-tisíc svetelných rokov od Zeme.

-

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Covid nie je len taká chrípočka. V skutočnosti je to veľmi vážne, smrtiace a stále veľmi nepreskúmané ochorenie. A zdá sa, že mnohí pacienti, ktorí nový koronavírus prekonali, mali problémy aj mesiace po tom, ako sa formálne vyliečili.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, aké dlhodobé problémy dokáže spôsobovať covid-19, ako súvisí cvičenie so žalúdočnými ťažkosťami a vyberieme sa aj do vesmíru za novým druhom hviezdy.

Krátke správy z vedy

Vedci objavili baktériu, ktorá chráni ryžu pred ochoreniami. Mikrób Sphingomonas melonis pôsobí proti nebezpečným patogénom, ktoré nielen znižujú úrodu, ale produkujú aj toxíny nebezpečné pre človeka.

Výskum narazil na genetickú mutáciu, ktorá sa môže spájať s autizmom. U pokusných myší viedla k hypersociálnemu správaniu, problémom s učením i k zmenám vo fyzickom vývoji. Lepšie pochopenie tejto mutácie na takzvanom Pogz géne by mohlo viesť k budúcej liečbe.

Zmysluplnosť aktivít počas lockdownu je dôležitejšia ako to, aby sme sa niečím len tak zamestnávali. Nový výskum naznačuje, že ľudia, pre ktorých ich aktivita majú zmysel, sú potom spokojnejší. Odporúčanie je vykonávať činnosti, ktoré máte radi: len ich prispôsobte podmienkam pandémie.

Vedci zrejme narazili na mechanizmus, vďaka ktorému niektoré vírusy dokážu infikovať bunky. Nový výskum opisuje, ako vírusy nádchy a vírus detskej obrny dokážu zbaliť svoj genetický kód tak, aby mohli vznikli jeho kópie, ktoré infikujú ďalšie bunky.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako vznikol život a ako vznikol na Zemi, sú možno dve najzaujímavejšie otázky biológie. Dnes už biologickým procesom relatívne rozumieme, no na tieto dve otázky stále nepoznáme dobrú odpoveď. Nový výskum ale prišiel s nápadom, ktorý by mohol pomôcť: vedci totiž našli látku, ktorá mohla zošiť prvú molekulu života.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako mohol vzniknúť život, zistíme, ako by terapia protilátkami mohla pomôcť v boji s koronavírusom aj sa dozvieme, čo robí osamelosť s mozgom.

Krátke správy z vedy

Kórejské fúzne zariadenie zlomilo rekord. Bežalo dvadsať sekúnd pričom ďalším cieľom vedcov a inžinierov bude 300 sekúnd. Plazma vo fúznom zariadení KSTAR mala teplotu sto miliónov stupňov Celzia.

V Pompejach vykopali archeológovia dobre zachovaný pult na podávanie teplých jedál. Staroveký fastfood nazývaný termopolium objavili v jednej z doteraz málo preskúmaných oblastí mesta. Fresky zachytávajú zvieratá, ktoré boli zrejme v ponuke jedál.

Odolnosť baktérií na antibiotiká by mohla vyriešiť fágová terapia, myslia si niektorí výskumníci. Baktériofágy sú vírusy, ktoré útočia na baktérie. Slovenským vedcom sa teraz podarilo pripraviť bielkoviny takýchto vírusov, ktorá pomáhali proti istému typu streptokoka.

Ak má nejaké planéta vo svojej atmosfére veľké množstvo metánu, najpravdepodobnejšou príčinou je život. Metán je pritom lepším indikátorom života ako napríklad kyslík, naznačuje nový výskum.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mohlo to vyzerať ako jediná dobrá správa v celej tejto pandémii. Vďaka koronavírusu sú obmedzené ekonomiky a keď sú obmedzené, menej ako ľudia znečisťujeme životné prostredie a menej vypúšťame aj skleníkových plynov, takže by nám to mohlo pomôcť v boji proti klimatickej zmene.

Akurát sa teda zdá, že pandemický rok nám príliš nepomohol.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, aký mala vplyv pandémia na emisie skleníkových plynov, čo sa stane s vašim rúškom, keď je vlhké i a ako prežiť Vianoce čo najekologickejšie.

Krátke správy z vedy

Vedci už otvorili kapsulu s prachom z asteroidu Ryugu. Našli pritom oveľa viac vzoriek, ako pôvodne očakávali, dokonca okrem drobných prachových kusov narazili aj na väčšie, niekoľkomilimetrové časti telesa. Výskumníci dúfajú, že vzorky pomôžu porozumieť vzniku našej slnečnej sústavy.

Rýchle kráčanie v úzkych koridoroch, paradoxne, zvyšuje riziko nákazy novým koronavírusom a nie ho znižuje. Vedci simulovali pohyb drobných kvapôčok a modely im ukázali, že úzke priestory a rýchly pohyb v nich v niektorých prípadoch zvyšujú riziko najmä pre deti.

Astronómovia zrejme narazili na dosiaľ najstaršiu aj najvzdialenejšiu galaxiu vo vesmíre. Galaxia GN-z11 je tak ďaleko, že je vlastne na hranici pozorovateľného kozmu. Vedci teraz dúfajú, že nám môže prezradiť niečo o vesmíre starom len stovky miliónov rokov.

Za kolaps dávnej Transoxanskej civilizácie na území dnešného Uzbekistanu a Tadžikistanu a Kirgizska nemohla invázia Mongolov vo vrcholnom stredoveku, ako sa vedci desaťročia domnievali. Nový výskum sedimentov zo zavlažovacích kanálov naznačuje, že dôvodom bola klimatická zmena.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hovorí sa, že sú najlepším priateľom človeka: teda zrejme okrem iných ľudí. Vieme ich vycvičiť, vieme ich naučiť počúvať povely a často sa domnievame, že nám skrátka rozumejú. Lenže vedci teraz zisťovali, či psy naozaj rozumejú, keĎ na ne hovoríme. A výsledky nadšených psíčkarov asi veľmi nepotešia.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, prečo smiech pomáha prežiť šťastný život, ako by mal vesmírny pazúr čistiť obežnú dráhu Zeme aj prečo psy zrejme nerozumejú, keď na nich rozprávate.

Krátke správy z vedy

Na Zem sa vrátila kapsula so vzácnym materiálom z asteroidu. Vzorky z asteroidu Ryugu pristáli pomocou padáka v púšti v Austrálii. Tieto vzorky môžu vysvetliť pôvod života na Zemi a prispieť k pochopeniu vzniku slnečnej sústavy.

Tohtoročný november bol najteplejším novembrom v histórii meraní. Počas jesene boli teploty v Európe zároveň tiež najvyššie v dejinách: od septembra do novembra boli o 1,9 stupňa Celzia vyššie než sú ich zvyčajné hodnoty za toto obdobie.

Aj 40 rokov po svojom štarte prináša vesmírna sondy Voyager nové objavy. V medzihviezdnom priestore sondy narazili na nový druh elektrónov z kozmického žiarenia, ktoré urýchľujú šokové vlny pochádzajúce z erupcií na našom Slnku.

NASA načrtla, aké budú vedecké ciele budúcich astronautov, ktorí poletia na Mesiac. Mali by napríklad priniesť späť 85 kilogramov mesačných vzoriek, možno aj vybudovať základy budúcej mesačnej základne.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to extrémne smutná správa. No možno najkrajší a určite jeden z najobľúbenejších teleskopov končí. Observatórium Arecibo sa skrátka nedá opraviť, nie bez toho, aby sa pritom ohrozovali životy ľudí. So slávnym  rádiotelskopom známym z filmov i z hľadania mimozemských inteligencií sa tak musíme pomaly rozlúčiť.

Ja som Tomáš Prokopčák a počúvate Zoom, týždenný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM. Tento týždeň sa dozvieme, prečo Arecibo končí, ako sa potvrdila takmer storočná hypotéza o fungovaní Slnka i koľko sa musíte hýbať, aby ste vykompenzovali celodenné sedenie.

Krátke správy z vedy

Zrejme ukradli vzácne zápisníky Charlesa Darwina. Dva vzácne zápisníky zmizli zo zbierky knižnice britskej Cambridgskej univerzity. Zápisníky sa datujú do roku 1837 a knižnica ich hodnotu vyčíslila na niekoľko miliónov libier.

Ľadovce na Mount Evereste sa zmenšujú, v snehu dokonca našli mikroplasty. Ukazujú to výsledky dvojmesačnej vedeckej expedície, v priemer sa ľadovce od roku 1960 zmenšili o sto metrov ročne.

Nový výskum ukázal spätosť ľudského mikrobiómu s dynamikou nášho imunitného systému. Vedci zistili, že koncentrácie rôznych druhov imunitných buniek v našej krvi sa menia podľa prítomnosti rôznych kmeňov baktérií v našom zažívacom systéme.

Astronómovia možno narazili na stopy novej fyziky. V kozmickom mikrovlnnom pozadí narazili na anomáliu, ktorá môže znamenať že tmavá hmota a energia narušujú vesmírnu symetriu. To by mohlo viesť k vysvetleniu týchto záhad.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vedieme vojnu. Tento zápas o prežitie je vlastne podstatou prirodzeného výberu a ten zase základným kameňom evolúcie.

Vedieme takúto vojnu s mirkóbami, a tie zároveň medzi sebou. Bunky sa zase bránia pred nákazou vírusmi a tie sa pokúšajú meniť a mutujú. Áno, platí to v prírode aj pre nový koronavírus... otázkou teda je, či sa máme takýchto mutácií báť.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či by sme sa mali báť nových mutácií koronavírusu, ako sa vplyv prostredia podpísal na našich dávnych príbuzných i ako mizne voda na Marse.

Krátke správy z vedy

Simulácie naznačujú, že samotné geoinžinierstvo nedokáže zastaviť globálne otepľovanie, ak bude naďalej rásť množstvo skleníkového plynu v atmosfére. Výskum totiž ukázal, že napríklad rozprášiť v stratosfére častice odrážajúce slnečné lúče pomôže len do istej miery, skleníkové plyny by totiž dokázali poškodiť aj túto vrstvu.

Počasie na Jupiteri a Saturne sa môže riadiť inými mechanizmami ako počasie na Zemi. Modely ukázali, že počasie na týchto veľkých planétach riadia vnútorné, podpovrchové procesy planét, nie tie atmosférické.

Ultrafialové žiarenie môže byť ešte väčším rizikom pre vznik rakoviny kože, ako sme sa domnievali. Pokusy na kvasinkách ukázali, že UV žiarenie spôsobuje širšie a nebezpečnejšie spektrum mutácií buniek, než sa vedci dosiaľ domnievali.

Stavebné prvky potrebné na život sa mohli vyformovať ešte predtým, ako vznikli hviezdy. Niektoré jednoduché aminokyseliny totiž dokážu vzniknúť v podmienkach panujúcich v medzihviezdnych mrakoch, a to ešte predtým, ako sa sformujú prvé hviezdy a planéty.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Myslím, že bezpečne môžem povedať, že kvantovej mechanike nerozumie nik. Tento slávny výrok kedysi mal vysloviť ešte slávnejší fyzik Richard Feynman. Nebudeme sa tu tváriť, že jej dnes porozumieme, ale môžeme to spoločne skúsiť.

Počúvate špeciálne vydanie podcastu Zoom, v ktorom sa budeme rozprávať s fyzikmi Máriom Zimanom a Danielom Nagajom z Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied. Obaja sa venujú kvantovému svetu, presnejšie kvantovému spracúvaniu informácií a, nuž, uvidíme, kam nás napokon debata o modernej fyzike zavedie.

Tento podcast vám prináša Európska noc výskumníkov, ktorú môžete v tento pandemický rok sledovať online 27. novembra na webe www.nocvyskumnikov.sk

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ryža je základná potravina. Možno najzákladnejšia zo základných, v mnohých častiach sveta je kľúčovou súčasťou jedálničkou. Lenže ryža má aj zlú vlastnosť: môže obsahovať arzén, a to v množstvách, ktoré násobne prekračujú bezpečné štandardy.

Vedci ale ukázali návod, ako variť ryžu správne tak, aby sme sa tohto arzénu zbavili.

Tento týždeň v podcaste Zoom spoznáme vedecký recept na varenie ryže, vyberieme sa do dávnych čias za zvieraťom pripomínajúcim spinku a zistíme, čo majú spoločné cvičenie s bojom proti rakovine.

Krátke správy z vedy

Rádioaktívne prvky, ktoré sa stávajú súčasťou kamenných planét pri ich vzniku, môžu byť kľúčové pre ich obývateľnosť. Naznačuje to nový výskum, ktorý ukazuje, že rádioaktívny rozpad prvkov ako tórium a urán spúšťa platňovú tektoniku a je dôležitý pre vznik ochranného magnetického poľa.

Ako sa bude svet naďalej otepľovať, čoraz bežnejšie budú extrémne zrážky. Takzvané storočné búrky môžu byť do roku 2079 podľa modelov až trikrát pravdepodobnejšie.

Dnes máme tisíce druhov ryže, vedci ale teraz zistili, že všetky majú len dve materské línie. Tritisíc genotypov nieslo len dva materské genómy. Znamená to, že ryžu sme zrejme domestikovali dvakrát a nezávisle od seba.

Výskumníci navrhli nový spôsob, ako by sa dali skúmať výbuchy supernov. Paradoxne, pomôcť by mohli stromy, presnejšie ich letokruhy. Výbuchy relatívne blízkych hviezd totiž zanechajú stopy na zemskej klíme a tá zase na raste stromov.

Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.

See omnystudio.com/listener for privacy information.