Zoom

Už to je trochu aj opakujúca sa správa. Pretože ak by bolo čosi zvláštne, tak by to bolo asi zistenie, že sa hviezda Betelgeuze začala správať normálne. Toto slnko na konci svojho života však zase robí čosi, čo by robiť nemalo. A mätie pri tom astronómov.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom znovu vyberieme za hviezdou Betelgeuze, zistíme, že v našom magnetickom poli Zeme sa vyskytuje čudná anomália a že vedci mimochodom vyriešili matematický problém, ktorý ich trápil desaťročia.

Krátke správy v z vedy

Vedci odhalili molekulárny mechanizmus, ktorý umožňuje rastlinám dýchať. Medzi zvieratami a rastlinami je totiž rozdiel, ako získavajú energiu a rastú. Výskumníci teraz prvý raz ukázali trojrozmernú proteínovú štruktúru, ktorá je kľúčová pri transportnom reťazci v rastlinných mitochondriách.

Naše pravidlá na rozstupy a sociálne dištancovanie sa sú v prípade nového koronavírusu nedostatočné a vychádzajú zo starých modelov. Nový výskum naznačuje, že dvojmetrové rozstupy skrátka nestačia. Aktuálne pochopenie šírenia vírusu hovorí, že drobné kvapôčky sa môžu šíriť na vzdialenosť až osem metrov.

Baktérie by mohli prežiť cestu medzi Marsom a Zemou. Pri tejto ceste kozmom by pritom museli zvládnuť extrémny chlad či vesmírnu radiáciu. Nový výskum teraz ukázal, že istý druh rezistentných mikróbov rodu Deinococcus dokáže vytvárať akési agregáty a vďaka nim vo vesmíre prežiť roky.

Umelé inteligencie by raz mohli predpovedať zemetrasenia a výbuchy sopiek. Seizmické dáta z minulosti totiž naznačovali prichádzajúcu udalosť, no tieto signály si ľudia neboli schopní všimnúť. Nový výskum ukazuje, ako by to mohli zvládnuť algoritmy na základe strojového učenia sa.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dlho sme to považovali za historický fakt. Tak, ako európski kolonizátori privliekli do Ameriky svoje choroby a prakticky tak vyhladili mnohé populácie pôvodných obyvateľov, niektoré ochorenia si priniesli aj naspäť do Európy. Napríklad taký syfilis, ten vraj mala na starý kontinent priniesť výprava Krištofa Kolomba. Akurát to teda nie je pravda.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na pôvod syfilisu v Európe, zistíme, ako by mohli oči namaľované na kravských zadkoch chrániť dobytok pred útokmi levov i ako by sa dali premeniť tehly domov na fungujúce batérie.

Krátke správy z vedy

Zvláštne blikanie hviezdy Betelgeuse môže vysvetľovať výtrysk hustých plynov. Ten sa putujúcim vesmírom ochladil a vytvoril čosi ako mrak, ktorý z nášho pohľadu blokoval časť hviezdy. Mohlo by to vysvetľovať zmeny jej jasnosti, astronómovia kvôli nim špekulovali, že hviezda môže čoskoro vybuchnúť ako supernova.

Naše pristávanie na Mesiaci môže kontaminovať výskum ľadu na lunárnych póloch. Nový výskum teraz ukazuje, že výfukové plyny z pristávacích modulov sa rýchlo rozšíria po tomto telese a kontaminujú vedecké dáta.

Planétka Psyché nachádzajúca sa medzi Marsom a Jupiterom je zrejme pozostatkom o planéte, ktorá sa nikdy nesformovala. Ukazujú to nové modely, podľa ktorých je Psyché vlastne planetárnym jadrom, ktoré zostalo po narušení procesu formovania sa planéty.

Odolnosť voči našim antibiotikám nespôsobuje len ich nadužívanie. Nový výskum naznačuje, že rezistenciu zapríčiňuje aj znečistenie. Nová analýza ukázala koreláciu medzi odolnosťou mikróbov na antibiotiká a kontamináciou životného prostredia ťažkými kovmi.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to ako z ríše vedeckej fantastiky. Dobre, oveľa banálnejší úvod asi nejestvuje, ale tak uvážte sami: predstavte si, že by existoval prístroj, ktorý by dokázal ovplyvňovať naše sny. Jednoducho, zariadenie, ktoré by určovalo, čo sa nám bude snívať.

Zvláštne že, a pripomína to napríklad tie sci-fi poviedky plné reklám, ktoré sa nám budú snívať. No a teraz vedci predstavili výskum, ktorý opisuje zariadenie ovplyvňujúce naše sny.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na zariadenie, ktoré ovplyvňuje sny, zistíme, prečo sú čepele holiacich strojčekov tak rýchlo tupé i ako sa psy naučili vycítiť nový koronavírus.

Krátke správy z vedy

Záhadné svetlé oblasti na trpasličej planétke Ceres medzi Marsom a Jupiterom majú konečne vysvetlenie. Vytvorila ich slaná voda, ktorá sa dostala až na povrchu, kde sa vyparila a zanechala za sebou typickú bielu slanú krustu.

V Kanade sa rozlomil aj posledný nedotknutý ľadový šelf. Milnov ľadový šelf, ktorý má vyše štyritisíc rokov, sa nachádza na severe Ellesmerovho ostrova pri Grónsku. Vedci vinia globálne otepľovanie, pre ktoré boli v oblasti nadpriemerne vysoké teploty.

Genetici zistili, ako genóm kontroluje vývoj tkanív počas ranného vývoja ľudského embrya. Zdá sa, že kľúčom je takzvaná nekódujúca časť našej DNA, ktorá tvorí veľkú väčšinu nášho genómu.

V Rwande objavili parazita spôsobujúceho maláriu, ktorý dokáže odoláva dostupnej liečbe. Smrtiaci parazit nereaguje na artemisinín, látku, ktorá sa využíva pri liečbe malárie najčastejšie. Odolný kmeň parazita je už pomerne rozšírený v Ázii, no na africkom kontinente ho pravdepodobne zachytili po prvýkrát.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mysleli sme si, že to už vieme. Presnejšie, tristo rokov sme si mysleli že ľudským spermiám a ich pohybu celkom dobre rozumieme. Akurát že sme sa celý čas mýlili a dôvodom boli mikroskopy, ktoré sme používali.

Tie totiž stáročia celý pohyb pohlavných buniek skresľovali. Až teraz sme tak zistili, ako sa spermie hýbu... čo môže viesť k novým spôsobom liečby neplodnosti.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom lepšie pozrieme na človeka: zistíme, ako sa naozaj pohybujú spermie aj čo presne môže za nepríjemný zápach spotených ľudských tiel, ale dozvieme sa aj to, odkiaľ pochádzajú veľké kamene z kultového Stonehenge.

Krátke správy z vedy

Malé kôrovce dokážu rozdrobiť mikroplasty. Dosiaľ sa drobenie plastov pripisovalo najmä pomalým fyzikálnym procesom, ako sú slnečné žiarenie a činnosť vĺn, ktoré však trvajú aj desaťročia. Teraz ale vedci objavili rôznonôžky, ktoré plasty požierali a vznikali následne nanoplasty. Otázkou je, aké dôsledky budú mať nanoplasty na životné prostredie.

Paleontológovia teraz objavili veľmi staré dôkazy rakoviny. Našli ich totiž na kostiach dinosaurov. Deformovaná kosť nohy má 76 miliónov rokov a objavili ju u bylinožravého Centrosaura na území dnešnej Kanady.

Vedci zistili, ako sa chlamýdie množia v ľudských bunkách. V prípade ľudí totiž tieto baktérie dokážu prežiť len vtedy, ak vstúpia do našich buniek. Mikróby si následne v bunke vytvoria akúsi bublinku a množia sa v nej. Chlamýdie najskôr preprogramujú metabolizmus hosťovskej bunky, aby začali získavať viac glutamínu, ktorý chlamýdie potrebujú na tvorbu molekúl, z ktorých napokon vytvárajú nové bunkové steny potrebné na delenie.

Umelá inteligencia pomohla objaviť ďalšiu mladučkú galaxiu. Vedci skombinovali veľké množstvo dát z havajského teleskopu Subaru so strojovým učením sa a narazili na galaxiu s extrémne malým výskytom kyslíka. To naznačuje, že väčšina hviezd v galaxii sa zrodila len nedávno.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už to sme považovali za zlý scenár. Ak by sa do konca storočia naša planéta oteplila o jeden a pol stupňa, prinieslo by to množstvo problémov.

Lenže, v skutočnosti bude naša budúcnosť oveľa horšia a momentálne sa rútime do katastrofy. Tento nárast je totiž podľa nového výskumu veľmi nepravdepodobný a naša planéta sa v porovnaní s predindustriálnou érou oteplí oveľa výraznejšie.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom zahľadíme na neveselú budúcnosť, ktorá čaká nás aj celú planétu, vyberieme sa za veľkým archeologickým objavom na Slovensku a pozrieme sa, ako vedci oživili milióny rokov staré mikróby.

Krátke správy z vedy

Ani po polroku nedokážeme povedať, či je Covid-19 citlivý na počasie. Naznačuje to nové preskúmanie dát, na základe ktorých sa nedá povedať, či je pravdepodobnejšie, že sa ľudia nakazia v teplom alebo v chladnom počasí.

Nová štúdia naznačuje, že ani najstaršie stromy na planéte nie sú nesmrteľné. Medzi biológmi totiž prebieha debata, že niektoré organizmy, špeciálne isté ginká, môžu obchádzať proces biologického starnutia. Výskum ale teraz ukazuje, že aj tieto mechanizmy majú isté limity.

Kiahne mali už Vikingovia a zrejme prispeli k ich šíreniu po celej Európe. Znamená to, že toto ochorenie je staršie, než sme sa domnievali. Dosiaľ sme mali najstaršie dôkazy o kiahňach zo 17. storočia aj keď odborníci špekulujú, že vyskytovať sa mohli už pred 10-tisíc rokmi.

Proti rezistentným mikróbom by nám mohli pomôcť aj tisícročné recepty. Vedci teraz zistili, že jeden stredoveký prípravok z cesnaku, cibule, vína a žlčovej soli dokáže účinne zabíjať niektoré baktérie vytvárajúce biofilmy, vrátane odolného zlatého stafylokoka.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Najskôr ich museli vytiahnuť z tej obrovskej hĺbky. No a potom, potom, keď sa ich pokúšali odfotiť, vedci zistili, že sa to vlastne nedá. Ukázalo sa, že tieto ryby sú také čierne, že vlastne čiernu vytvárajú úplne novým spôsobom. Čo je teda dôležité, pretože takáto ultračierna je rozdielom medzi životom a smrťou.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do morských hlbín za ultračiernymi rybami, pozrieme sa, či ľadovým medveďom hrozí vyhynutie a ako by krajiny mohli znížiť emisie oxidu uhličitého.

Krátke správy z vedy

Vedci objavili nový druh baktérie, ktorá pojedá kov. Výskumníci pritom na baktérie narazili náhodou, po tom, ako robili pokusy s mangánom. Objav by mohol pomôcť lepšie pochopiť aj takzvané mangánové hrudy - kovové gule, ktoré dokážu byť veľké aj ako grapefruit, často nachádzané na dne mora.

Sibírske horúčavy by boli bez klimatickej zmeny takmer nemožné. Ukazujú to výpočty medzinárodného tímu vedcov. Sibírske horúčavy sú tak jedným z najsilnejších vplyvov klimatickej zmeny na počasie, aký sme kedy videli, naznačujú výskumníci.

Vedci zistili, že sopky na Venuši sú stále aktívne, našli dokonca až 37 takýchto vulkánov. To mení pohľad na nášho planetárneho suseda, ktorý nie je mŕtvym, ale geologicky stále aktívnym telesom.

Opité zvieratá môžu mať kvalitnejšie mäso, alkohol dokonca u nich znižuje stres. Výskumníci teraz zistili, že prasatá kŕmené zvyškami fermentovaného jačmeňa používaného na výrobu istého japonského likéru mali menej stresu a ich mäso bolo podľa znalcov chutnejšie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mali skrátka šťastie. Žili tak alebo onako, postili sa alebo si dopriali, no jednoducho sa dožili dlhého veku.

Lenže, nech už sú povery a anekdoty akékoľvek, nie sú vedou. A vedci chcú tiež zistiť, čo sa ukrýva za dlhovekosťou a čo má vplyv na to, akého sa nakoniec môže dožiť veku. A zdá sa, že teraz našli odpovede.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, aké faktory vplývajú na dlhovekosť ľudí a ako sa dožiť stovky, zistíme, aký nový liek by mohol pomôcť v boji proti HIV, ale aj ako súvisia genetika a prejavy náklonnosti u žien.

Krátke správy z vedy

Nový matematický model by mohol zlepšiť predpovede zemetrasení. Vedci začali experimentmi v mikroskopickom meradle a vďaka nim sformulovali rovnice, ktoré by mohli pomôcť pri príprave a predvídaní problémov.

Náš Mesiac je zrejme o trošku mladší, ako sme si dosiaľ mysleli. Nový model ukazuje, že Mesiac ako pozostatok po zrážke mladej Zeme s protoplanétou veľkou asi ako Mars vznikol pred 4,425 miliardami rokov.

Uhlíková daň môže znížiť emisie skleníkových plynov, naznačuje nová štúdia, ktorá preskúmala politiky viac ako 140 krajín a ich dopady na emisie oxidu uhličitého. Zdá sa, že krajiny s uhlíkovou daňou majú o niekoľko percent nižšie emisie.

Vedci objavili kľúčovú zložku, vďaka ktorej imunitný systém dokáže reagovať na nákazu novým koronavírusom. Zistili, že prakticky všetky protilátky sú kódované istým génom. Tento objav by mohol pomôcť pri vývoji vakcín a liekov.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Milujete horory a katastrofické filmy? Viete presne, čo sa bude diať, až nastane zombie apokalypsa?

Vlastne, to je dobrá správa. Vedci sa totiž pozreli, ako milovníci takýchto žánrových diel zvládajú skutočné katastrofy... a aktuálna pandémia bola pre nich dobrým modelovým príklad. No a ukázalo sa, že takíto ľudia sú pripravení lepšie.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako nás na zlé časy pripravujú katastrofické filmy, dozvieme sa, ako ľudstvo zvrátilo ochladzovanie našej planéty i ako astronómom zrazu zmizla hviezda.

Krátke správy z vedy

V mexickej podmorskej jaskyni našli starovekú okrovú baňu, v bani začali ťažbu zrejme už pred 12-tisíc rokmi. Nálezisko našli jaskynní potápači našli vo vodách pri Yucatánskom polostrove, na mieste našli aj kosti a nástroje.

Na Sibíri zaznamenali rekordné teploty. Jún bol totiž pre túto oblasť Arktídy rekordný a niektoré oblasti sa oteplili aj o desať stupňov. Výsledkom sú aj veľké požiare.

Vedci sa teraz pozreli, čo spôsobil vpádov Normanov do Anglicka v druhej polovici 11. storočia. Ukázalo, sa, že pre obyčajných ľudí sa veľa nezmenilo: stravovacie návyky väčšiny vtedajšej populácie totiž zostali takmer totožné.

Klimatická zmena môže spôsobiť v Arktíde extrémne vlny, ktoré by mohli mať devastačné účinky na pobrežie a na pobrežné regióny, vrátane miest. Nový výskum naznačuje, že výška vĺn by mohla byť do konca storočia dvoj až trojnásobná oproti dnešku, zvýši sa aj výskyt extrémov a pobrežných záplav.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bolo to divoké obdobie. Po zavraždení Júlia Cézara sa Rím zmietal v chaose, triumvirát skončil vo vzájomných bojoch, dobové záznamy hovoria o chlade, neúrode a hladomore.

Teraz však vedci prišli s vysvetlením, ktoré by časť týchto fenoménom mohlo vysvetliť. Na opačnej strane planéty sa totiž odohral obrovský výbuch sopky.

Tento týždeň sa pozrieme na spojitosť medzi vulkanizmom a koncom rímskej republiky, zistíme, prečo by sme pri splachovaní toalety ju mali zakrývať doskou a dozvieme sa, že pod Austráliou sa ukrýva rozsiahla sieť podvodných riek.

Krátke správy z vedy

Pri Stonehenge objavili veľké podzemné šachty, ktorých vek sa odhaduje na približne 6500 rokov. Vytvárajú dvojkilometrový kruh, sú široké viac ako desať metrov a hlboké približne päť metrov. Kedysi mohli vytyčovať akúsi hranicu posvätnej oblasti.

Vedcom sa podarilo opeliť stromy pomocou špeciálnych mydlových bublín. Japonskí výskumníci vytvorili bubliny, ktoré obsahovali peľ a pomocou bublifukových pištolí nimi opelili ovocné stromy. Táto nová metóda mala až 95-percentnú úspešnosť.

Baktérie v našich črevách sú zrejme oveľa dôležitejšie, ako sme predpokladali. Nový výskum naznačuje, že existencia a množstvo niektorých baktérií v našich tráviacich systémoch ovplyvňuje špecifické zmeny v našich DNA.

Na bývalej planéte Pluto mohol byť kedysi tekutý oceán a dodnes mohol zostať hlboko pod jeho ľadovým povrchom. Tvrdí to nový výskum, ktorý sa odvoláva na podmienky, za akých toto teleso vznikalo. Scenár takéhoto horúceho štartu je v rozpore s hypotézami, ktoré hovoria, že Pluto vznikol ako studený objekt zo skál a ľadu.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kde všetci sú? Zrejme ste už podobnú otázku počuli. Pretože, veď rátajme spolu: len v našej galaxií sú stovky miliárd hviezd. Okolo týchto hviezd krúžia planéty. Miliardy sa ponášajú na našu Zem.

Tak ako je možné, že sa vesmír nehemží mimozemskými civilizáciami? A koľko ich teda je? Vedci sa teraz pokúsili na túto otázku nájsť odpoveď.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na špekuláciu, koľko mimozemských civilizácii by mohlo byť len v našej galaxii, zistíme, ako sa motýle chránia pred dažďom a ako Mozartova hudba pomáha epileptikom.

Krátke správy z vedy

Odlesňovanie v brazílskom amazonskom pralese dosiahlo tento rok v máji nový rekord. Ochranári už teraz hovoria, že rok 2020 bude pre tento kľúčový ekosystém najhorším v moderných dejinách.

Výskumníci zrejme podcenili, koľko skleníkových plynov sa môže dostať do atmosféry vďaka topiacemu sa permafrostu. Nová štúdia naznačuje, že odhady treba navýšiť o 14 percent a dôvodom je vplyv slnečného žiarenia.

V polárnych oblastiach Saturnovho mesiaca Titan narazili na sopečné tvary. Ukazujú ich staršie zábery sondy Cassini a môže to znamenať, že tento mesiac je vulkanicky stále aktívnym.

Výskumníci sa teraz pozreli, ako si svoje zranenia liečia rastliny. Ukazuje sa, že kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú rastlinný hormón auxín a zmeny tlaku. Tie riadia množenie buniek, ktoré rany rastlín zapĺňajú.

See omnystudio.com/listener for privacy information.