Zoom

Niekto vedľa vás zakašle či si nebodaj kýchne. Zrazu sa cítite nepríjemne chcete opustiť ten priestor, bojíte sa, že sa nakazíte. Toto správanie je úplne inštinktívne, a zároveň úplne zmysluplné. Vedci sa preto rozhodli zistiť, či podľa zvukov vôbec dokážeme zistiť, či je niekto naozaj chorý. A zdá sa, že odpoveď nás príliš nepoteší.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či sme podľa sluchu schopní rozoznať, či je niekto chorý, pozrieme sa na výskum, ktorý dokázal vytvoriť umelé červené krvinky a vyberieme sa do sveta kvapalných kryštálov.

Krátke správy z vedy

Inžinieri navrhli malý generátor, ktorý vyrába elektrinu pomocou tieňa. Zariadenie musí byť umiestnené tak, aby jedna jeho časť bola osvetlená a druhá zatienená. Kontrast v osvetlení spôsobí rozdiel v napätí oboch častí a tak vznikne elektrický prúd.

Japonskí vedci zisťovali, akým druhom túlenia dokážete najúčinnejšie upokojiť bábätko. Pokusy ukázali, že malé deti uprednostňujú stredne silné privinutie. Obyčajné držanie nemá totiž dostatočne tíšivý efekt a pevné objatie dokonca deťom uberá z pohody.

Objavili najstaršiu čínsku figúrku. Malú figúrku vtáka vyrezanú z opálenej kosti našli v čínskej provincii Henan. Soška je kratšia ako dva centimetre a pochádza z paleolitu spred 13 800 až 13 000 rokov.

Blízko zemského jadra našli vedci neznáme štruktúry. Skúmaním tisícok seizmických vĺn zistili, že na hranici tekutého a pevného zemského jadra sa objavujú štruktúry nezvyčajne horúceho a hustého zloženia.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Najlepší priateľ človeka. Ktorý a pre nás obetuje a položil by za nás život. Ale naozaj? Naozaj sa takto pes správa? A chce nás skutočne zachrániť, keď voláme o pomoc? Nuž, presne na to sa teraz vedci pozreli v novom experimente. A my vďaka nemu vieme, ako to je naozaj.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na to, či nás psy skutočne chcú zachraňovať, vyberieme sa za dávnymi Maymi a ich novoobjavenými stavbami a zistíme, čo napáchajú ecigarety v našich ústach.

Krátke správy z vedy

Vedci teraz určili, z čoho bol zložený záhadný medzihviezdny objekt Oumuamua, ktorý sme si všimli v roku 2017. Návštevník z inej hviezdnej sústavy, pri ktorom sa dokonca chvíľu špekulovalo o jeho umelom mimozemskom pôvode, sa skladá zo zamrznutého vodíka. Oumuamua je vlastne takým obrovským kozmickým ľadovcom.

Prvé galaxie a hviezdy zrejme vznikli skôr, ako sme si dosiaľ mysleli. Ukazujú to nové pozorovania Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Prvá populácia hviezd podľa astronómov jestvovala už 500 miliónov rokov po veľkom tresku.

Vedci sa domnievajú, že našli oblasť s najčistejším vzduchom na Zemi. Oblasť sa nachádza nad Južným oceánom, ktorý obklopuje Antarktídu. Zdá sa pritom, že túto oblasť dosiaľ neovplyvnila ľudská aktivita.

Astronómovia narazili na planetárny systém, ktorý sa dosiaľ najviac ponáša na ten náš. Okolo hviezdy Kepler-160 pripomínajúcej naše Slnko obieha exoplanéta, ktorá nie je ani dvakrát taká veľká ako Zem a mohli by na nej panovať teploty, ktoré sú vhodné na život.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Patria alebo nepatria. Teda paradajky, a ten spor prebieha roku rokúce a znie nejaké takto: je lepšie paradajky skladovať v chladničke alebo je lepšie ich nechať vonku? No a teraz sa na to pozreli vedci a ukázali, čo je naozaj dôležité. A teda teplota skladovania to nie je.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na to, ako najlepšie skladovať paradajky a čo o výsledku rozhoduje, prečo čmeliaky obhrýzajú rastliny a ako to súvisí s ich kvitnutím a ako podporiť rast svalov aj po tridsiatke.

Krátke správy z vedy

NASA hľadá ľudí pre experiment so sociálnou izoláciou. Misia bude súčasťou príprav na cestu na Mars a na Mesiac. Počas ôsmich mesiacov uchádzači zažijú podmienky podobné tým, aké by mali podľa predpokladov zažiť astronauti počas misií na Marse.

Astronómovia zrejme videli zrod novej planéty, na fotke pripomína Sauronovo oko. V okolí mladej hviezdy AB Aurigae sledovali hustý disk plynu a prachu, ktorý má výraznú špirálovitú štruktúru. Vo vnútornej oblasti si všimli nápadné pokrútenie, ktoré by mohlo naznačovať polohu vznikajúcej planéty.

Cvičenie zlepšuje pamäť, zvyšuje prietok krvi v mozgu. Tento jav môže pomôcť najmä starším ľuďom a tiež vedcom pri ďalšom skúmaní liečby Alzheimerovej choroby.

Horúčavy majú len malý vplyv na šírenie nového koronavírusu, vyplýva z novej štúdie. Vedci zistili, že horúčavy a zvýšená vlhkosť ovzdušia ovplyvňujú šírenie koronavírusu len v malej miere.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bude teplejšia. Naša planéta sa mení a všetkých nás čaká budúcnosť, ktorá bude v priemere horúcejšia. Vedci si preto kladú otázku, aké teplo dlhodobo ľudské telo zvládne. A aký vplyv na to má vlhkosť okolitého prostredia. Zdá sa, že teraz máme prvé odpovede: a ukazujú nepríjemný scenár, ktorý zasiahne milióny obyvateľov našej planéty.

Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na vlhkosť, horúčavy a hranicu, ktorú už človek nemusí prežiť, zistíme, ako sa vírus HIV ukrýva pred liečbou a lepšie spoznáme fungovanie nočných mor.

Krátke správy z vedy

Premorenie populácie novým koronavírusom zrejme nemá zmysel. Naznačuje to testovanie vo viacerých krajinách, kde pandémia nevytvorila protilátky ani u desiatich percent populácie. Tiež sa ale ukazuje, že vakcína protilátky vytvorí.

Vedci vyriešili záhadu prúdov pripomínajúcich lávu na Marse. Podľa nového výskumu ich nevytvorila vyliata láva, ale blato. Vyskytujú sa na miestach, ktorá kedysi dávno vytvorila tečúca voda.

Astronómovia zrejme vyriešili záhadu príliš hmotného hviezdneho systému zloženého z dvoch neutrónových hviezd. Na začiatku bol pár neutrónová hviezda a hviezda, ktorej neutrónová hviezda zobrala časť hmoty, následne hviezda vybuchla a zostala z nej tiež neutrónová hviezda.

Výskumníci sa teraz pozreli, ako zvieratá zo zoologických záhrad reagujú na fakt, že tam zrazu nechodia návštevníci. Prvé náznaky ukazujú, že niektoré druhy si to užívajú, no v prípade primátov bolo zaznamenané aj správanie, že ľudí priamo hľadali.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prirovnávajú to k letu človeka na Mesiac. Alebo teda aspoň k programu Apollo, ktorý ho tam dostal. Pretože ovládnuť fotosyntézu, to je tiež takým svätým grálom, tento raz biológie a biochémie.
A zdá sa, že vedci teraz urobili obrovský krok vpred, takže výsledkom sú umelé chloroplasty, ktoré sú rýchlejšie a efektívnejšia ako všetko, čo dosiaľ dokázala vytvoriť príroda.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na umelú fotosyntézu v laboratóriu, vysvetlíme si, prečo sa pohybuje magnetický pól Zeme a zistíme, ako by drobná jednobunková príbuzná húb mohla zbaviť svet malárie.
Krátke správy z vedy
Netopiere s koronavírusom spolupracujú, vytvorili si totiž unikátnu imunitu. Bunky netopiera dokážu byť nakazené celé mesiaca bez toho, aby zviera ochorelo. Problémom je, keď sa netopier dostane do stresu: vtedy sa naruší rovnováha medzi jeho imunitou a vírusom a vírus sa môže ďalej šíriť.
Vedci v Bulharsku objavili najstaršie dôkazy prítomnosti Homo sapiens v Európe. V jaskyni Bačo Kiro na severe krajiny našli úlomky zubu a kosti, ktoré naznačujú, že Homo sapiens žil v Európe už pred 45-tisíc rokmi.
Astronómovia objavili čiernu dieru, ktorá je dosiaľ najbližšia našej planéte. Objekt, ktorý sa nachádza v súhvezdí Ďalekohľad, je od našej planéty vzdialený zhruba 1000 svetelných rokov.
Vedci vytvorili nový program, ktorý dokáže sám analyzovať zábery kozmu a hľadať v nich a klasifikovať galaxie a hviezdy. Táto umelá inteligencia prezývaný Morpheus pomôže astronómom rýchlejšie spracovať dáta.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to jedna z najväčších kozmických záhad. Alebo teda, donedávna bola. V kozme sa totiž objavujú extrémne, veľmi rýchle a krátke rádiové záblesky, ktoré majú ohromnú energiu.
Dokonca aj vedci pripúšťali, že nevieme vylúčiť ich umelý pôvod. Zdá sa ale, že teraz astronómovia túto záhadu rýchlych rádiových zábleskov vyriešili. A pomohla im v tom naša vlastná galaxia.
Tento týždeň si v podcaste Zoom odpovieme, ako asi vznikajú rýchle rádiové záblesky, zistíme, že odpad a odpadky recyklovali už starovekí Rimania a ako sa vedci snažia zbaviť detskej obrny novou vakcínou.
Krátke správy z vedy
Poľnohospodárska pôda, ktorá bude v budúcnosti potrebovať umelé zavlažovanie, môže byť až štyrikrát väčšie, ako hovorili doterajšie odhady. Nový výskum hovorí, že staršie modely nebrali dobre do úvahy zmeny v populáciách a dostupnosť vody.
Astrobiológovia idú otestovať zariadenie, ktoré bude na Marse hľadať stopy života. Test prístrojov, ktoré ponesie rover Perseverance, sa odohrá v juhoaustrálskej púšti. Pristroj sa tam pokús nájsť stopy skorého života na Zemi.
Tretina svetovej populácie by mohla v roku 2070 žiť v extrémnych horúčavách. Ak sa nepodarí obmedziť emisie skleníkových plynov, viac ako 3,5 miliardy ľudí bude o 50 rokov žiť v oblastiach s priemernou ročnou teplotou nad 29 stupňov Celzia.
NASA uzavrela sú súkromnými vesmírnymi spoločnosťami kontrakty na pristávací modul, ktorý by dostal ľudí späť na Mesiac. O vývoj sa pokúsia napríklad SpaceX Elona Muska či Blue Origin Jeffa Bezosa. NASA chce, aby astronauti pristáli na Mesiaci do roku 2024.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naša planéta bude vyzerať inak. Napríklad taká Arktída, tá môže byť už o niekoľko rokov vďaka otepľujúcej sa Zemi v lete úplne bez ľadu.
Čo zase spôsobí, že planéta sa bude otepľovať rýchlejšie, keďže ľa odráža slnečné svetlo.
Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, prečo už v polke tohto storočia môže byť letna Arktída úplne bez ľadu, že vedci vytvorili nanomateriál tvrdší ako diamant a že hmyz mizne závratným tempom.
Krátke správy z vedy
Čína predstavila názov svojej prvej vesmírnej misie na Mars. Výraz je odvodený z názvu vyše 2000 rokov starej básne. Misia sa bude volať Tchien-wen-1, čo znamená Otázky nebesiam.
Astronómovia pravdepodobne narazili na prstenec okolo planéty, ktorá obieha Proximu Kentaura. Nová analýza dát totiž narazila pri Proxime c na čudné anomálie a tie dobre vysvetľuje napríklad teleso so systémom prstencov.
Vedci teraz vysvetlili prečo exoplanéta pri hviezde Fomalhaut zmizla z dosahu Hubblovho teleskopu. Zdá sa totiž, že to žiadna planéta nebola a mohlo ísť len o oblak prachu po masívnej kolízii dvoch ľadových telies.
Sahara bola pred miliónmi rokov najnebezpečnejšie miesto na Zemi, naznačuje nový výskum. V oblasti sa pred 100 miliónmi rokov nachádzal rozsiahly riečny systém, ktorý priťahoval predátorov.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to čudo čudesné. Dobre, toto asi nie je najlepší úvod, akým by mal začínať podcast o vede a vedcoch, ale e to relatívne dobrý opis.
Pretože existuje tvor, ktorý v sebe stiera rozdiely medzi jednotlivcom a skupinou. A medzi orgánom a organizmom. Takýto rúrovník je zložený z tisícok organizmov, ktoré sa správajú ako jeden. A teraz dokonca objavili takého, ktorý má 45 metrov.
Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo všetko sa môže ukrývať pod morskou hladinou, že zo zemského jadra zrejme vyteká železo a čo majú spoločné ochorenie covid-19 a dávna vakcína proti tuberkulóze.
Krátke správy z vedy
V Európe podceňujeme dopady inváznych druhov rastlín, naznačuje nový výskum. A to nielen na ekosystémy, ale aj keď dôjde na alergie. Následky po ambrózii palinolistej pritom stoja európske zdravotníctvo miliardy eur ročne.
Rastúce koncentrácie oxidu uhličitého v našej atmosfére nespôsobujú len klimatickú krízu. Nový výskum naznačuje, že môžu mať negatívne dopady aj na naše myslenie. Vyššie koncentrácie oxidu uhličitého by totiž do konca storočia mohli ovplyvniť našu schopnosť rozhodovať sa a strategicky premýšľať.
Vedci vysvetlili prečo exoplanéta pri hviezde Fomalhaut zmizla z dosahu Hubblovho teleskopu. Zdá sa totiž, že objekt Fomalhaut b nebol planétou, ale len oblakom prachu po masívnej kolízii dvoch ľadových telies.
Prvá medzihviezdna kométa v našej slnečnej sústave je veľmi odlišná od väčšiny ostatných komét. Teleso 2I/Borisov, ktoré sa objavilo minulý rok, má deväť až 26-krát vyšší obsah oxidu uhoľnatého. Mohlo by to znamenať

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako vyzerala Antarktída pre desiatkami miliónov rokov, prečo olivovníkom hrozí katastrofa za milióny eur a ako našu planétu na konci tohto mesiaca minie veľký asteroid.
Krátke správy z vedy
V odbornom vedeckom časopise vyjde po ôsmich rokoch kontroverzný matematický dôkaz, ktorému takmer nik nerozumie. Koncom leta v roku 2012 rešpektovaný japonský matematik Šiniči Močizuki zverejnil výsledok svojej vyše desaťročnej práce, niektorí vedci ale hovoria, že jeho riešenie takzvanej hypotézy abc má chyby.
Atmosféra Zeme je oveľa prašnejšia, ako sme sa domnievali. Navyše, hrubého prachu, ktorý prispieva k otepľovaniu našej planéty, je až štyrikrát viac, ako odborníci dosiaľ predpokladali a ako používali vo svojich klimatických modeloch.
Čierna diera dokáže nielen svetlo uväzniť, dokáže ho aj ohnúť tak, že sa napokon odrazí a následne unikne z gravitačného vplyvu tohto exotického objektu. Jav teoretici predpovedali už v 70. rokoch, až teraz sa ho však podarilo pozorovať.
Ak sa nám do konca storočia nepodarí dodržať záväzky vyplývajúce z Parížskej klimatickej dohody, bude nás to stáť 600 biliónov dolárov. Dohoda hovorila, že by sme oteplenie mali udržať do 1,5 stupňa, momentálne však smerujeme k planéte teplejšej o 3 až 4 stupne.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sú to preteky a preskakujú sa kroky, ktoré by sa pri normálnom vývoji liekov nepreskakovali. Aj tak sa nám ale zdá, že hľadanie vakcíny či liekov na nový koronavírus postupuje nejako pomaly.
Výskumníci však narazili na niekoľko sľubných látok, ktoré by nám raz mohli pomáhať: a o jednej z nich si povieme viac.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako postupuje vedecký boj proti novému kronavírusu a či sa máte báť nákazy aj u vašich domácich zvierat , ale tiež sa vyberieme do stredoveku, pričom o dobovej politike nám bude rozprávať dávny ľadovec.
Krátke správy z vedy
Japonskí astronómovia prišli s vysvetlením, prečo je planéta Urán taká zvláštna. Nazdávajú sa, že kedysi v časoch mladej slnečnej sústavy do Uránu narazilo teleso veľké alebo mierne väčšie ako naša Zem a planétu naklonilo.
Klimatická zmena ovplyvní veľkosť rýb, naznačuje nový výskum. To bude mať len ťažko predvídateľný vplyv na celý potravinový reťazec, obávajú sa teraz vedci.
V jantári z Austrálie našli dve páriace sa muchy, majú vyše štyridsať miliónov rokov. Takýto nález je vzácny, len málokedy sa totiž podarí objaviť zviera zakonzervované pri nejakej činnosti - a toto je vôbec prvý objav párenia zakonzervovaného v jantári.
Niektorí vedci naznačujú, že oficiálne počty nakazených novým koronavírusom sú hlboko podcenené. Niektoré simulácie vychádzajúce z odhadovanej smrtnosti a počtu úmrtí vraj ukazujú, že poznáme možno len 6 percent všetkých nakazených.

See omnystudio.com/listener for privacy information.