Zoom

Možno tiež cítite strach. Možno úzkosť, možno paniku. Jednoducho, táto kríza je ťažká a ešte bude trvať dlho. Bojíme sa, že ochorieme, že ochorejú naši blízki, obávame sa, ako a či vôbec to zvládne ekonomika, či zajtra budeme mať ešte nejakú prácu. No ak tieto stavy chcete utápať v alkohole, naozaj to nerobte. Naopak, ešte situáciu zhoršíte.
Tento týždeň sa v podcaste pozrieme, prečo je pitie alkoholu v stresových situáciách naozaj zlým nápadom, ako sa zotavuje ozónová vrstva na našej planéte a ako jedna sada dát pri skúmaní tmavej hmoty priniesla úplne protichodné výsledky.
Krátke správy z vedy
Vedci špekulujú, že by mohli nakaziť novým koronavírusom zdravých dobrovoľníkov. Výrazne by to totiž urýchlilo testovanie účinnosť vyvíjaných vakcín. Normálne by bol takýto postup na hrane etiky.
Nový algoritmus dokázal prepísať zmeny v mozgovej aktivite do viet, a to v reálnom čase a pri chybovosti len zhruba tri percentá. Podľa vedcov je to ďalší krok k schopnosti dekódovať to, čo ľudia vravia, len pozeraním sa na jeho mozgové vlny.
Letokruhy stromov by nám mohli povedať, kedy presne v staroveku vybuchla sopka Théra. Dnešná kaldera gréckeho ostrova Santorini je pozostatkom po tejto katastrofickej antickej udalosti. Podľa výskumu Théra vybuchla v roku 1560 pred našim letopočtom.
Naši predkovia radi liezli. Vedci teraz narazili na dôkazy, že praľudia pred dvomi miliónmi rokov stále radi a pravidelne lozili na stromy. Naznačujú to bedrové kosti a kĺby našich predkov.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zdá sa, že pri všetkom tom zle môže koronakríza priniesť aj jeden nezamýšľaný benefit.
Už prvé merania totiž naznačujú, že vo vzduchu je teraz menej emisií škodlivých a skleníkových plynov, ako bolo ešte nedávno. Otázka však je, dokedy nám to vydrží. A či bojovať proti klimatickej kríze teraz budeme mať vôľu.
Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo robí koronavírus so skleníkovými plynmi v atmosfére, zistíme, ako rýchlo sa dokážu do prírody uvoľňovať mikroplasty a tiež sa pozrieme na dávne zvitky od Mŕtveho mora, ktoré sa ukázali ako podvrh.
Krátke správy z vedy
Vedci narazili na supravodivosť u meteoritov. Keď výskumníci preskúmali pozostatky po pätnástich rôznych kométach a asteroidoch, pri dvoch telesách narazili na supravodivé zrniečka.
Vedci našli dosiaľ najstaršieho dvojstranovca. Dávny príbuzný ľudí a väčšiny zvierat pripomínal drobného červa. Stvorenie bolo menšie ako zrnko ryže a pred 555 miliónmi rokov si hľadalo útočisko na dne vtedajších morí.
K Slnku momentálne mieri kométa Atlas, ktorá by sa už o par mesiacov mohla postarať o zaujímavé nebeské divadlo. Teleso objavili astronómovia len minulý rok v decembri a na nočnej oblohe by mohlo byť jasnejšie ako planéta Venuša.
Naša slnečná sústava získala svoju dnešnú podobu už relatívne krátko po svojom zrode. Nové simulácie naznačujú, že sa tak mohlo stať už v priebehu prvých sto miliónov rokov po jej sformovaní.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naše mozgy sa s nami pohrávajú. A niekedy nás takmer doslova nútia robiť veci, ktoré vlastne nedávajú žiaden rozumný zmysel. Prejavuje sa to aj v kritických a krízových situáciách – a jednou z takýchto iracionálnych odpovedí je napríklad panické skupovanie toaletného papiera.
Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, aká chyba v myslení môže za naše panické nakupovanie, aký materiál je najvhodnejší na podomácky šitú rúšku a akú extrémnu planétu vo vesmíre teraz objavili astronómovia.
A táto epizóda je trochu zvláštnu, bude totiž bez krátkych vedeckých správ. My sme ale vlastne radi, že sa nám ju vôbec v tejto kríze, počas ktorej sa všetko vrátane vedy spomalilo, dokázali nahrať. Tak si držme palce, dávajme na seba pozor a spolu to zvládneme.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už to chvíľu vyzeralo, že možno ešte počas našich životov uvidíme na nočnej oblohe jedno z vôbec najúchvatnejších vesmírnych divadiel: výbuch supernovy. No zdá sa, že Betelgeuze predsa len tak skoro nevybuchne.
A astronómovia zrejme konečne zistili, prečo sa hviezda posledné týždne správala tak veľmi čudne.
Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo bolo za pohasínaním a rozjasňovaním známej hviezdy na konci jej života, pozrieme sa, čo majú spoločné slnečné škvrny a veľryby uviaznuté na plytčinách a aká katastrofa sa odohráva v amazonskom dažďovom pralese.
Krátke správy z vedy
Aj nová analýza údajov z Veľkého hadrónového urýchľovača naznačuje, že sa pri rozpade istej častice deje čosi zvláštne. Experiment LHCb stále vidí pri rozpade takzvaného B0 mezónu odchýlky od štandardného modelu.
Výskumníci prvýkrát použili priamo v tele pacienta génovú metódu CRISPR, lieči dedičnú slepotu. Gény upravovali priamo v oku pacienta. Zákrok má otestovať, či je možné úpravou génov odstrániť zriedkavú mutáciu. Takzvaná Leberova kongenitálna amauróza 10 je hlavnou príčinou detskej slepoty a zatiaľ na ňu neexistuje účinná liečba.
Nový výskum naznačuje, že Zem a Mesiac nie sú dvojičky, aspoň ak dôjde na kyslík. Telesá majú odlišné zloženie izotopov tohto prvku, čo môže znamenať, že nerozumieme poriadne tomu, ako Mesiac vlastne vznikol.
Vyliečili druhého človeka na svete z HIV. Pacient podstúpil transplantáciu kmeňových buniek. Darca kmeňových buniek bol nositeľom zriedkavej mutácie, ktorá zabezpečuje odolnosť proti vírusu HIV. Po transplantácii si pacient sám začal tvoriť rovnako odolné bunky.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tiež neznášate upratovanie? Alebo teda naopak, tiež upratovanie milujete?
Okolo poriadku a poriadkumilovnosti jestvuje kopu mýtov a mnohí ľudia si na nich založili celkom úspešné kariéry. Ale teraz sa na poriadok a neporiadok pozreli vedci a skúmali, čo robia s našimi mozgami. A zistenia sú to celkom zaujímavé.
Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako naše mozgy reagujú na poriadok alebo na neporiadok, zistíme, prečo by sme raz piesočnaté pláže mohli poznať len na pohľadniciach a ako údajná tabula, ktorá mala chrániť Ježišovu hrobku vlastne ani nie je z Nazaretu.
Krátke správy z vedy
Potkany sa snažia vyhnúť tomu, aby ublížili iným potkanom. Ukázal to nový výskum, ktorý sa pokúša vysvetliť, prečo sa takáto snaha neublížiť vyskytuje u človeka a či ju majú aj iné tvory. Ukázalo, že s tým má čosi spoločné oblasť v mozgu spájaná s empatiou a je to biologická danosť.
V meteorite, ktorý objavili už v roku 1990 v Alžírsku, teraz vedci našli bielkovinu. Už predtým vedci narazili na molekuly, ktoré sú nevyhnutné na vznik aminokyselín v meteoritoch a kométach. Ale až dosiaľ nenarazili na žiaden proteín.
Niektorí fyzici naznačujú, že vedia vysvetliť anomáliu v rozpadoch častíc, ktoré sa nazývajú kaóny. Na anomáliu narazili japonskí vedci minulý rok. Mohla by sa za ňou ukrývať nová častica, ktorá by ukazovala na novú fyziku.
Mikroplasty už objavili aj v tele dosiaľ neznámeho kôrovca z hlbín Mariánskej priekopy. Kôrovca objavili v hĺbke šesť až sedem kilometrov. Mikroplasty do tejto hĺbky oceánu prenikajú rôznymi spôsobmi, napríklad výkalmi morských živočíchov.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Trochu im aj závidím. Napriek vyššiemu veku sú ich kognitívne schopnosti ako u výrazne mladších, cítia sa dobre a starobu si užívajú. A vedci ich volajú superstarci.
Dlho chceli výskumníci zistiť, čo za tajomstvo ukrývajú a ako je možné, že niekto starne lepšie a niekto iný zase oveľa horšie. A možno, konečne, narazili na prvé odpovede.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme za tajomstvom superstarcov, zistíme, či v Tutanchamónovej hrobke našli tajnú komoru a čo zistili vesmírna sonda po roku strávenom v blízkosti Marsu.
Krátke správy z vedy
Čajky milujú jedlo ľudí. Vedci totiž experimentálne dokázali, že ak si majú vybrať medzi dvomi totožnými kusmi jedla, výrazne častejšie siahnu po jedle, ktoré predtým videli držať v ruke človeka.
Aj veľké exoplanéty môžu mať podmienky vhodné na život. Na príklade telesa K2-18b astronómovia ukázali, že aj planéta takmer deväťkrát taká hmotná ako naša Zem môže mať podmienky na vodu v kvapalnom skupenstve a na vhodnú atmosféru.
Naši dávni predkovia mali románik a to románik s neznámou populáciou ľudí. Dôkazy sa totiž nachádzajú v našej DNA, ktorá ukazujú na dosiaľ neznámy poddruh človeka. Zdá sa totiž, že spoločný predok neandertálcov a denisovanov sa krížil s neznámou populáciou už pred viac ako sedemstotisíc rokmi.
Výskumníci narazili na podobnosť v mozgovej aktivite medzi ľuďmi a včelami. Ukázalo sa, že takzvané alfa-oscilácie v mozgoch majú rovnaké vlastnosti. Toto zistenie by nám mohlo pomôcť lepšie pochopiť naše vlastné mysle.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Veľké boli asi ako auto. Bojovali medzi sebou a keď na to prišlo, dokázali sa ubrániť aj pred obrovitánskymi krokodílmi tej doby, ktoré mali aj desať metrov.
Skrátka, na našej planéte kedysi žili obrovské korytnačky, no dodnes nám po nich zostali iba fosílne nálezy a panciere.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do nie až tak ďalekej minulosti za ohromnými korytnačkami, ktoré lovili menšie ryby, povieme si o tom, ako vyrobiť elektrinu z dažďa a aké sú kombinácie rizík, ktoré by mohli viesť ku kolapsu našej planéty.
Krátke správy z vedy
Otepľovanie oceánov a následné zvyšovanie kyslosti morí môže spôsobiť, že do konca tohto storočia vymrú takmer všetky koralové útesy a ich ekosystémy. Vedci tiež predpokladajú, že v priebehu už najbližších dvadsiatich rokov môže zmiznúť 70 až 90 percent koralov.
Súkromná vesmírna spoločnosť SpaceX chce vyslať štyroch kozmických turistov na ďalekú orbitu. Misia by sa mohla odohrať už v roku 2022 a jeden lístok by mal stáť viac ako sto miliónov dolárov.
Vedci našli dôkazy o dosiaľ neznámom druhu pravekého človeka. Žil v Afrike pred zhruba pol miliónom rokov a jeho gény sa stále objavujú v niektorých západoafrických populáciách. Tento pračlovek alebo dokonca rôzne druhy praľudí vyskytujúce sa v DNA sú však zatiaľ neznáme, nemáme totiž o nich žiadne fosílne nálezy.
NASA si vybrali štyri návrhy, ktoré sa majú rozpracovať do prípadných budúcich vesmírnych misií. Ich cieľom bude odhaliť tajomstvá našej vlastnej slnečnej sústavy. Jeden návrh chce preskúmať najväčší Neptúnov mesiac Tritón, ďalšie sa chcú zahľadieť na povrch Venuše a jej atmosféru a posledný návrh vraví o prieskume Jupiterovho mesiaca Io.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dobre. V prvom rade sa dodnes nevieme poriadne dohodnúť, či sú vírusy vlastne živé, alebo nie.
Ale keby aj, tým len zvláštnosti týchto obyvateľov nášho sveta nekončia: teraz dokonca vedci narazili na vírus, ktorý je čudný ešte aj na pomery vírusov. A obsahuje gény, ktoré sú pre nás úplne neznáme.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do exotickej ríše vírusov, zistíme, ako by jed primátov mohol byť kľúčom k pochopeniu alergie na mačky a dozvieme sa, ako by mohli zmiznúť svetlušky.
Krátke správy z vedy
V Česku našli najstaršiu pravekú stavbu z dreva. Drevená studňa pochádza zo 6. tisícročia pred našim letopočtom, je z dubových kmeňov a zachovala sa vďaka, tomu, že bola pod vodou. Vedci objekt teraz reštaurujú.
Izraelskí vedci vypestovali palmy zo semien starých dvetisíc rokov. Kôstky so semenami sa našli v rokoch 1963 až 1991 na šiestich archeologických náleziskách: počas vykopávok v jaskyniach a v zrúcaninách palácov a osád. Výskumníci vypestovali šesť rastlín.
Nové vesmírne observatórium Cheops poslalo svoje prvé zábery. Astronómovia teraz hovoria, že už prvé snímky sú lepšie, než predpokladali. Cheops, ktorý vyletel do kozmu iba v decembri, by mal pomôcť určovať veľkosť exoplanét, ich hustotu aj zloženie.
Šťastný partner vedie k zdravšej budúcnosti. Výskum teraz ukázal, že váš optimizmus prispieva k zdraviu partnera a vedie k nižšiemu riziku Alzheimera, demencie a kognitívnych problémov.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ešte nepanikárme. No keď sa tak pozeráme na vývoj epidémie čínskeho koronavírusu, minimálne buďme ostražití.
Nezdá sa totiž, že by ľudstvo malo situáciu pod kontrolou... a naozaj, ale naozaj by sa hodila vakcína. Niekoľko vedeckých tímov sa už o ňu pokúša. Vlastne, najdlhšie budú trvať testy, nie ju vytvoriť.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na lieky a na stav vakcíny proti koronavírusu, zistíme, že DNA neandertálcov nesú v sebe aj ľudia z Afriky a dozvieme sa, ako cigarety škodia aj po tom, ako ich zahasíte.
Krátke správy z vedy
Tím vedcov v Bosne a Hercegovine narazil na jaskyniara vodného, ktorý sa nepohol zo svojho miesta celých sedem rokov. Tieto tvory sa dožívajú aj sto rokov a žijú v prostrediach bez predátorov a s nedostatkom potravy.
Volanie tučniakov svojimi zákonitosťami pripomína ľudské lingvistické pravidlá. Napríklad čím sa niektoré slová či výrazy používajú v jazyku častejšie, tým sú kratšie. Podobný zákon sa ukázal aj v prípade tučniaka okuliarnatého.
Vedcom sa podarilo sekvenovať genóm basmati ryže. Podarilo sa im to s dvomi variantami: jedna je odolná voči suchám, tá druha je zase rezistentná voči bakteriálnym ochoreniam. Zistenia tiež ukázali, že táto ryža je v skutočnosti hybrid.
Ultrazvuk by mohol cielene zabíjať rakovinové bunky. Nová metóda založená na pulzoch s nízkou intenzitou by tak mohla pomôcť pacientom, pritom podľa vedcov dokáže nechať zdravé bunky nedotknuté.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Káva je potešenie. Dobrá šálka kávy skrátka dokáže človeku zlepšiť deň, alebo teda keď už nie deň, aspoň tú konkrétnu chvíľu. A okolo kávy a jej pitia, to je celá veda. Teraz aj doslova.
Vedci totiž prišli s návodom, ako pripraviť ideálnu šálku kávy... a ako ju vedieť zopakovať. A nepýtali sa pri tom baristov, odpoveď im priniesla matematika.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za odporúčaniami pre kaviarne, zistíme, že pred šíriacim sa koronavírusom ako prvá varovala umelá inteligencia a tiež sa pozrieme na výbuch sopky Vezuv a čo jeho následky urobili s mozgami miestnych obyvateľov.
Krátke správy z vedy
Hviezda Betelgeuse pokračuje v zoslabovaní, astronómovia teraz začínajú pochybovať, čo sa vlastne deje. Hviezda by mala nakoniec vybuchnúť ako supernova, no odhadovalo sa, že by sa to malo stať až o desaťtisíce rokov. Jej zmeny sa nám preto javia prirýchle.
Vedci predpokladajú, že do roku 2100 sa zvýši v moriach množstvo fytoplanktónu. Fytoplanktón je časť planktónu tvorená rastlinami. Nové modely pritom protirečia starším hypotézam, ktoré naznačovali, že otepľujúce sa moria budú pre fytoplanktón nehostinné.
Vedci ukázali, že takmer akýkoľvek zdroj pevného uhlíka sa dá zmeniť na grafén: napríklad aj staré pneumatiky od áut či zvyšky jedla. Kľúčom je elektrina, presnejšie krátke pulzy, ktoré dokážu zahriať látku a výsledkom procesu je grafén v podobe, ktorá je vhodná na ďalšie použitie.
Nové výskumy ukázali, že na niektorých exotických planétach sú také extrémne podmienky, že dokonca trhajú molekuly v ich atmosférach. Napríklad na horúcom Jupiteri KELT-9b panuje 4300 stupňov a tieto podmienky rozbíjajú vodíkové molekuly, ktoré sa zase formujú na odvrátenej, nočnej strane planéty.

See omnystudio.com/listener for privacy information.