Zoom

Dobre už bolo. Čaká nás totiž svet s klímou, ktorá bude oveľa menej príjemná, než tá v minulosti. Navyše, zdá sa, že mnohé dôsledky klimatickej krízy sme ešte podcenili. Napríklad ten, koľko ľudí reálne ohrozí stúpajúca hladina morí.
A keď sme teda už pri vode, dážď rastliny potrebujú. Ale zároveň im spôsobuje vážne problémy... a to teda až také, že rastliny začnú panikáriť.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, čo objavila vesmírna sonda Voyager 2, keď opustila našu slnečnú sústavu. Zistíme, ako rastliny reagujú na dážď i čo hovorí nový výskum o dôsledkoch otepľovania planéty a rastúcej hladiny oceánov.
Krátke správy z vedy
Prečo je ľad taký klzký? Odpoveď leží vo vrstve vody, v akomsi povrchovom filme, ktorý vzniká vďaka treniu. Vedci ale teraz ukázali, že táto vrstvička je oveľa tenšia, ako sme dosiaľ predpokladali - a zároveň aj oveľa viskóznejšia.
Vedci konečne zistili, ako istý toxín dokáže zabíjať aj multirezistentné baktérie, ktoré sú odolné na naše antibiotiká. Enzým lyzostafín dokáže preniknúť do zlatých stafylokokov a zabiť ich a pochopenie jeho fungovania nám môže pomôcť pri hľadaní nových liekov na mikróbe odolné voči antibiotikám.
Astronómovia objavili celú novú triedu čiernych dier. Ukázalo sa, že môžu byť menšie, než sme sa dosiaľ domnievali. Výskumníci zároveň opísali metódu, ako by sme tieto menšie pozostatky po hviezdach mohli objavovať.
Vedci vytvorili umelé listy, ktoré dokážu premieňať uhlík na palivo. Technológia by mohla pomôcť v boji proti zmene kliímy a proti jej dôsledkom. Metódy sa inšpirovala procesom fotosyntézy a umelé listy menia oxid uhličitý na metanol a kyslík.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Spíte dosť a dobre? Že nie, nuž ani ja nie, ale mali by sme. Spánok je totiž potrebný, aj keď stále poriadne nerozumieme, prečo vlastne existuje.
No malý kúsok z odpovede teraz našli vedci: počas spánku totiž v našich mozgoch funguje akási upratovacia čata, vďaka ktorej môžu správne pracovať imunitné bunky.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom ponoríme do sveta biológie: pozrieme sa na nový vírus, ktorý by vlastne ani nemal existovať, ako nás desaťročia klamú výrobcovia cigariet i čo sa deje v našich mozgoch počas spánku.
Krátke správy z vedy
Skríning embryí, aby sme tak určili budúcu inteligenciu jednotlivca, je nezmyslom. Aspoň v súčasnosti, skríning v prípade podobných komplexných vlastnosti zatiaľ nedokáže dať žiaden zmysluplný odhad, upozorňuje nový výskum.
Nový robot NASA bude na Mesiaci hľadať vodu. Na južnom póle našej prirodzenej družice by misia mala pristáť v decembri 2022. NASA sa totiž pilotovanou misiou na Mesiac v roku 2024 snaží preskúmať možné zdroje vody, ktorá by sa dala využiť trebárs na výrobu raketového paliva.
V ústach žralokov objavili nový druh kôrovca, ktorý pripomína krevety. Tieto tvory sa usadzujú v tlame žraloka veľrybieho, ich telá majú zhruba 5 milimetrov a v tomto prostredí sú dobre chránené pred predátormi.
Delfíny žijúce v povodí rieky Amazonka ohrozuje ortuť. Dôvodom znečistenia ich prirodzeného prostredia je podľa ochranárov nelegálne hľadanie a získavanie zlata. Kontaminovaných bolo všetkých 46 delfínov, ktoré vedci skúmali.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Predstavte si to ako ohromnú sieť. Ako akúsi kostru, ktorá drží vesmír pohromade. Vesmírnu pavučinu, čo určuje, kde sa budú nachádzať zhluky hmoty – a teda všetky tie galaxie, hmloviny, hviezdy, planéty aj mesiace.
Vedci teraz vôbec po prvý raz takúto kozmickú pavučinu uvideli, presnejšie, videli, ako dve takéto vlákna spájajú galaxie.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do kozmu na štruktúry, okolo ktorých vzniká všetko, čo vo vesmíre pozorujeme, ukážeme si, ako vtákom implantovali nové spomienky a vysvetlíme si, ako a prečo je zubná sklovina najodolnejšou časťou našich tiel.
Krátke správy z vedy
V Peru miznú ľadovce. Vedci hovoria, že alarmujúca je rýchlosť, akou ustupujú tropické ľadovce v peruánskych Andách. Medzi rokmi 2000 až 2016 sa zmenšili až o 30 percent.
Saturn predbehol Jupiter, planéta má po novom už najviac mesiacov. Vďaka objavu dvadsiatky nových telies stúpol celkový počet nám známych mesiacov Saturnu na 82. Pri Jupiteri poznáme 79 mesiacov.
Extrémne solárne búrky môžu byť častejšie, než sme sa domnievali. Jedna taká nasmerovala plazmu v roku 1859 smerom k Zemi, výsledkom bol rozsiahly výpadok telegrafickej siete. Nový výskum hovorí, že takéto udalosti nie sú také neobvyklé, ako sme dúfali a môžu sa odohrávať každých niekoľko desaťročí .V dnešnom svete by to však bola katastrofa.
V tropickom pralese objavili výskumníci nové antibiotiká. Produkuje ich pôdna baktéria v mexickom tropickom pralese a pomáhajú miestnym rastlinám, pôsobia ako akési probiotiká. Antibiotikum bráni, aby sa škodlivé mikróby dostali ku koreňom. Objav by mohol pomôcť poľnohospodárom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Čaj je úžasný spôsob, ako začať alebo skončiť deň. Výskumy dokonca hovoria, že je zdravý, že pomáha našim mozgom, že... no, lenže... nuž, aj s čajom je to trochu komplikovanejšie.
Záleží totiž, akým spôsobom čaj pijete. A či si ho sypete, alebo používate trebárs čajové vrecúška. Práve tie totiž môžu byť problémom.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako je možné, že existuje planéta, ktorá by existovať vôbec nemala, že z čajových vrecúšok sa do vášho čaju uvoľňujú mikroplasty i že výskumníci sa snažia určiť, kedy končí detstvo a začína dospelosť.
Krátke správy z vedy
V CERNe kontrolujú rozpad častíc, na ktorých postavili štandardný model. Už štyri roky totiž beží dôležitý experiment, ktorý overuje štandardný model časticovej fyziky. Vedci teraz oznámili, že v experimente s názvom NA62 zaznamenali dva vzácne javy - pozorovali rozpad častíc zvaných kaóny. Jestvuje šanca, že výsledky buď potvrdia štandardný model alebo naznačia existenciu celkom novej fyziky.
V ďalekých končinách našej slnečnej sústavy sa čosi môže ukrývať. Naznačujú to zvláštne dráhy telies za Neptúnom. Teraz prišli vedci s hypotézou, že takzvaná Deviata planéta vôbec nemusí byť planétou, mohla by to byť akási primordiálna čierna diera. Takéto hypotetické telesa sú staré, relatívne malé a mali sa objaviť krátko po veľkom tresku.
Vínne mušky dokázali žiť dlhšie, ak im vedci podávali istú kombináciu liekov. Mix troch látok dokázal predĺžiť život drozofíl až o 48 percent. Tieto tri látky sa pritom už dnes bežne používajú.
Základné stavebné kamene potrebné na vznik života sa mohli vytvoriť aj v medzihviezdnych oblakoch. Ukázal to experiment, pri ktorom vedci simulovali podobné podmienky a výsledkom bol vznik takzvaných nukleobáz. Tie sú kľúčovými zložkami pre DNA.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naša planéta sa mení. A meníme ju my, ľudia a to bezprecedentným tempom. Vidíme zvyšovanie sa priemernej teploty, vidíme miznúce ľadovce, ale čo sa deje v zložitých a previazaných ekosystémoch, to už vidno horšie.
Dobrým ukazovateľom sú ale populácie vtákov. A teraz si vedci uvedomili, že v Severenej Amerike prebieha od 70. rokov ekologická kríza a zmizli miliardy
Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako našim mozgom pomáha pitie čaju, že vedci možno narazili na spôsob, ako by sa raz dal liečiť Alzheimer a že v Amerike zmizli miliardy vtákov a až donedávna si to nikto nevšimol.
Krátke správy z vedy
Posledných päť rokov bolo najhorúcejších, odkedy sa vedú záznamy. Roky 2015 až 2019 boli najteplejšie prinajmenšom za posledných 150 rokov. Naznačujú to údaje Svetovej meteorologickej organizácie, priemerná teplota od priemyselnej revolúcie už stúpla o viac ako jeden stupeň Celzia.
Venuša mohla byť kedysi obývateľná. Výskumníci naznačujú, že mohla mať teploty, ktoré by umožňovali vodu v kvapalnom skupenstve - teda oceány - po 2 až 3 miliardy rokov. Toto vhodné obdobie skončilo niekedy pred 700 miliónmi rokov, keď na Venuši prebehla dramatická zmena do dnešnej toxickej podoby.
Vedci opísali genóm divej odrody pšenice. Je to dôležitá správa, ktorá nám môže pomôcť pri ochrane tohto kľúčového potravinového zdroja. Výskum trval dva roky a opis genómu by mal uľahčiť prácu poľnohospodárom a prispieť k vytvoreniu stabilnejších a odolnejších odrôd.
Slováci vyberajú meno hviezde a planéte, Slovensko má totiž do konca októbra šancu pomenovať planétu a jej materskú hviezdu, ktoré nám pridelila Medzinárodná astronomická únia. Tá vybrala systém okolo hviezdy HAT-P-5 v súhvezdí Lýra vzdialený asi tisíc svetelných rokov. Verejnosť už prihlásila viac ako 540 návrhov, vyberať sa teraz bude medzi dvanástkou favoritov, kde sú mená ako Vesna, Gerlach či Kriváň.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vesmír je ohromné miesto. Nie preto, že je obrovský – to tiež – ale jednoducho preto, že nás dokáž neustále ohromovať .A to predovšetkým tým, čo všetko o ňom ešte stále nevieme.
Len pred dvomi rokmi sme totiž v našej slnečnej sústave narazili na prvého medzihviezdneho návštevníka. A teraz, teraz si astronómovia všimli druhé teleso, ktoré k nám na návštevu zrejme dorazilo z väčšej kozmickej diaľky.
Tento týždeň sa v podcaste ZOOM dozvieme, či a ako sa hýbu telá po smrti, ako sme zmenili nielen výzor, ale aj mozgy psov a že do našej slnečnej sústavy zavítal ďalší medzihviezdny návštevník.
Krátke správy z vedy
Vedci opísali prvú planétu v obývateľnej zóne pri inej hviezde a toto teleso má zároveň vodu. Planéta K2-18b objavili už v roku 2015 a od nás sa nachádza vo vzdialenosti 110 svetelných rokov. Svoju hviezdu obehne za 33 pozemských dní.
Nový klimatický model naznačuje, že naša planéta sa otepľuje rýchlejšie, než vedci predpokladali. Vedci varujú, že ak to bude pokračovať dnešným tempom, do konca storočia môže priemerná teplota vzrásť až o sedem stupňov v porovnaní s predindustriálnou érou.
Ak máte radi paradajkovú omáčku a jete ju s mäsovými guľkami, môže to mať nechcený efekt. Nový výskum totiž naznačuje, že niektoré protirakovinové benefity paradajok môžu zmiznúť, ak ich jete aj spolu s jedlom bohatým na
Odolnosť na antibiotiká sa objavila už aj u delfínov, čím kopíruje problémy, ktoré máme my, ľudia. Baktérie si totiž vytvárajú odolnosť na látky, ktorými proti nim bojujeme: a prenášajú si ju aj do ďalších prostredí, najmä do mora. Vedci teraz zistili, že rezistentné patogény sa objavili aj u populácií Delfínov skákavých.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Počasie bude extrémne. Búrky budú intenzívnejšie, rovnako ako vlny horúčav. Ak chceme opísať budúcnosť našej planéty, bude vyzerať nejako takto. A dôvodom je zmena klímy. A nielen to, v tomto zmenenom svete sa môže zvýšiť výskyt agresívnejších pavúkov, čo naznačuje štúdia vo vedeckom časopise Nature Ecology & Evolution.
Pre vedcov bolo celé stáročia záhadou, ako je možné, že si udalosti z dňa pamätáme v správnom poradí. Že vieme, čo sa stalo po čom, tušíme, ako udalosti jedna po druhej nasledovali, vieme, čo, kde a v akom poradí sa odohralo. Nedávno zverejnený výskum v časopise Cell Reports môže celý tento proces objasniť. Pri ukladaní jednotlivých udalostí v správnom poradí je podľa neho dôležitá najmä správna komunikácia medzi dvomi špeciálnymi typmi buniek.
Keď sa pichnete ihlou do prsta, najprv pocítite prienik pod kožu. Potom sa dostaví ostrá, nepríjemná bolesť. A nakoniec silná túžba odtiahnuť ruku. Švédski vedci teraz zrejme odhalili spôsob, akým telo reaguje na bolesť. Tvrdia, že pod kožou našli nový orgán, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri vnímaní bolesti spôsobenej pichaním, stláčaním či iným fyzickým poškodením. Orgán zatiaľ pozorovali u myší, no podľa výskumníkov je celkom možné, že ho majú aj ľudia. Štúdiu zverejnili vo vedeckom časopise Science.
Krátke správy z vedy
V Tichom oceáne sa plaví obrovský koberec vulkanickej pemzy. Rozlohu má viac než 150 kilometrov štvorcových, čo si možno predstaviť asi ako 20-tisíc futbalových ihrísk. Pravdepodobne pochádza z podmorského vulkánu v blízkosti ostrovného štátu Tonga, ktorý podľa vybuchol okolo 7. augusta.
Vedcom sa podarilo rozmnožiť koraly v laboratórnych podmienkach, a čosi podobné sa biológom podarilo vôbec po prvý raz. Je to skvelá správa, pretože by to mohlo zachrániť budúcnosť koralov, ktoré extrémne trpia pri prebiehajúcej klimatickej zmene. Výskumníci to dokázali vďaka tomu, že zvládli napodobniť prírodné podmienky, vrátane teploty vody, fáz mesiaca či východu a západu slnka.
Schopnosť stromov čistiť vzduch je obmedzená. Vedci sa totiž pozreli, ako budú stromy v priebehu tohto storočia schopné viazať oxid uhličitý. Ukázalo sa, že sa môžu presýtiť a skleníkové plyny sa následne začnú hromadiť v ovzduší.
Život v meste vedie k vyšším hladinám cholesterolu. Teda v tomto prípade nie u ľudí, vedci to zistili u vrán. Nový výskum naznačuje, že prispôsobenie sa ľudským odpadkom má za následok vyššie hladiny cholesterolu, ak vrany porovnáme s ich príbuznými na vidieku.
Schopnosť stromov čistiť vzduch je obmedzená. Vedci sa totiž pozreli, ako budú stromy v priebehu tohto storočia schopné viazať oxid uhličitý. Ukázalo sa, že sa môžu presýtiť a skleníkové plyny sa následne začnú hromadiť v ovzduší.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hľadajte vodu. Tak znie základná poučka, ak sa rozprávame o živote a jeho vzniku.
Preto vo vesmíre pátrame po podmienkach, v ktorých by sa voda mohla nejakým spôsobom udržať v kvapalnom skupenstve. A, napokon, chceme vedieť, kedy takéto podmienky mohli nastať aj na našej vlastnej planéte.
Zdá sa totiž, že na Zemi mohol život vzniknúť oveľa skôr, než sme sa dosiaľ domnievali. A keď už teda hovoríme o minulosti našej slnečnej sústavy, kedysi veľmi dávno zhltol Jupiter zárodok iného telesa. A to bolo oveľa väčšie ako naša vlastné planéta.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na minulosť našej slnečnej sústavy, zistíme, čo sa dialo na Jupiteri aj na Zemi a pokúsime sa pochopiť, prečo sa niektorí ľudia vyhýbajú ovociu a zelenine.
Krátke správy z vedy
Vedci prišli s novou príčinou Alzheimerovej choroby. Hypotéza hovorí, že dôvodom môže byť hromadenie bielkovín v takzvaných lyzozómoch. To sú malé vačky, ktoré slúžia v bunke ako tráviaci aparát.
Na Novom Zélande objavili fosíliu tučniaka, ktorý bol veľký ako dospelý človek. Vták bol vysoký až 1,6 metra, mal hmotnosť asi 80 kilogramov a žil v starších treťohorách, teda niekedy pred zhruba 60 miliónmi rokov.
Spolu so snehom padajú v Arktíde z oblohy aj čiastočky plastov. Naznačuje to nový výskum, ktorý opisuje znečistenie mikroplastami ešte aj na miestach, ktoré mali byť nedotknuté ľudskou činnosťou. V tomto okamihu ešte nie je jasné, akým mechanizmom sa mikroplasty do oblasti dostávajú.
Niektorí neandertálci zrejme trávili veľa času pod vodou, naznačuje nová štúdia. Dôvodom tejto hypotézy sú malé kostné výrastky v ušiach, ktoré vedci objavili u polovice skúmaných neandertálcov. Takéto výrastky, takzvané surferské ucho majú ľudia, ktorí sa v venujú vodným športom v chladnejších oblastiach.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vesmír je obrovský. A má ešte jednu čudnú vlastnosť: ak za zahľadíte naozaj, ale naozaj ďaleko, dokážete sa pozrieť do jeho minulosti. Alebo či majú iné hviezdy planéty a ak áno, aké asi sú.
Na to však potrebujete výkonné ďalekohľady alebo... nuž, alebo aj nie. Vedci teraz totiž prišli s nápadom, ako by sa ako ohromný teleskop dala využiť celá naša planéte. Presnejšie, niektoré časti jej atmosféry.
Mohli by sme sa tak napríklad lepšie pozrieť na superhmotnú čiernu dieru v jadre našej galaxie. Tá sa totiž začala správať zvláštne.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do vesmíru sa ďalekými hviezdami aj za čiernymi dierami a povieme si, čo môže robiť pitie kávy s migrénou.
Krátke správy z vedy
Tmavá hmota môže byť staršia ako veľký tresk, naznačuje nový výskum. Ten opisuj hypotézu, podľa ktorej by mohli častice tmavej hmoty predchádzať big bangu a následne by potom utvárali spôsob, akým sa galaxie roztrúsili po kozme.
Vzory, ktoré sa vyskytujú vo vode, možno pozorovať aj v svetle. Vedci si všimli, že podobné štruktúry, aké sa objavujú pri kolízii morských vĺn, sa nachádzajú aj pri strete svetelných vĺn. Navyše, rovnice, ktoré sa používanie na modelovanie vĺn vody, fungujú dobre aj na modelovanie interakcií svetla.
Metán ma Marse nespôsobuje vietor. Vedci teraz vylúčili veternú eróziu ako zdroj tejto látky. Metán na Marse poznáme od roku 2003 a momentálne sa vedci snažia zistiť, ako vzniká. Môžu ho totiž vytvárať geologické procesy, ale mohol by pochádzať z biologických zdrojov.
Život sa na našej planéte objavil niekedy pred 4 miliardami rokov. Otázkou je, ako vznikol. Vedci teraz ukázali, ako aminokyseliny môžu stabilizovať bunkové membrány, čo je predpokladom ochrany buniek pred nehostinným vonkajším prostredím a vzniku RNA.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Opakujeme to raz za niekoľko týždňov. Nefajčite. Naozaj. Ale že naozaj... Nielen kvôli sebe, ale aj kvôli vášmu okoliu či životnému prostrediu. A vlastne, najnovšie nafajčite aj kvôli baktériám.
Nový výskum totiž naznačuje, že fajčenie môže pomáhať v našej vojne s odolnými baktériami: a teda, ani náhodou nepomáha človeku, pomáha mikróbom. Zo sveta medicíny však prišla aj dobrá správa, ktorá dáva nádej pacientom s problémovou pečeňou.
Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na dôsledky fajčenia, tentokrát však v ríši baktérií, zistíme, aké nové bunky našli vedci pri pečeni i aká veľmi stará hviezda sa ukrývala v našej vlastnej galaxii.
Krátke správy z vedy
Vesmírne lety by mohli usmažiť - teda, v trochu nadnesenom význame - naše mozgy. Vesmírna radiácia je totiž jedným z najväčších, ak nie najväčším problémom pri dlhších cestách vo vesmíre. Vedci teraz na myšiach sledovali, aké sú dopady dlhodobého vplyvu kozmických lúčov na mozgové funkcie. Výsledkom boli problémy s učením, pamäťou i s náladou.
Naša planéta zažila doposiaľ najteplejší mesiac. Uplynulý júl bol podľa družicových a pozemných meraní najhorúcejším mesiacom v histórii meraní a tesne prekonal rekord spred troch rokov. Výskumníci ešte nespájajú nový rekord priamo s klimatickou zmenou. Upozorňujú však, že veľké množstvo emisií oxidu uhličitého a ďalšia ľudská činnosť robia podobné extrémy pravdepodobnejšími
Českí vedci vyvrátili tridsať rokov starú teóriu o prenose boreliózy. Baktérie sa totiž do tela dostávajú oveľa skôr, ako sa doteraz predpokladalo. A nie cez sliny kliešťa, baktéria sama putuje zo žalúdka kliešťa do hostiteľa. Nové zistenia by teraz mohli pomôcť pri vývoji vakcíny proti ochoreniu.

See omnystudio.com/listener for privacy information.