Zoom

Nie očkovanie nespôsobuje autizmus. To je jedno z najväčších klamstiev dnešných šíriteľov pavedeckých nezmyslov.
No čosi autizmus predsa len spôsobuje. A zdá sa, že vedci teraz narazili na stopy mechanizmu, ktorého výsledkom môžu byť poruchy autistického spektra – aspoň u mužov.
A výskumníci tiež zrejme rozlúštili záhadu rádioaktívneho mraku nad Európu z roku 2017. A pravdepodobne našli aj miesto, odkiaľ únik pochádzal.
Tento týždeň budeme v podcaste ZOOM hľadať príčinu autizmu a zistíme, odkiaľ pred dvomi rokmi prišiel rádioaktívny oblak nad Európu či aké planéty našli v kozme astronómovia.
Krátke správy z vedy
Nová chemická látka sa osvedčila pri boji s odolnými baktériami. Vedci vytvorili antimikrobiálny peptid, ktorý vyskúšali na multirezistentnej baktérii Acinetobacter baumannii. Mikrób je na vrchu rebríčka hrozieb Svetovej zdravotníckej organizácie , ktorá hovorí o akútnej potrebe nových antibiotík proti tejto baktérii.
Výskum naznačuje, že Mesiac môže byť starší, než sme si dosiaľ mysleli. Analýza chemického zloženia rôznych mesačných kúskov nazbieraných počas misií Apollo ukázala, že Mesiac vznikol už 50 miliónov rokov po sformovaní sa slnečnej sústavy. Dosiaľ sme si mysleli, že to bolo o 100 miliónov rokov neskôr.
Vedci vyvinuli kontaktnú šošovku, ktorá sa dá ovládať pohybom oka. Ak človek dvakrát zažmurká, šošovka mu priblíži scénu, na ktorú sa pozerá. Technológia sa ale zatiaľ neplánuje predávať, vedci len skúšajú, ako by sa dali šošovky v budúcnosti používať.
Bangladéš sa bojí o svoje tigre. Výskumníci totiž zistili, že v mangrovových lesoch sa ukrýva menšia populácia bengálskych tigrov, než sa úrady pôvodne domnievali. Problémom je aj malý počet samcov.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tiež sa sprchujete pred spaním? A teda, s akým časovým odstupom?
Možno sa vám to zdá ako absurdné otázky, no kúpeľ či sprcha naozaj ovplyvňujú, ako dobre budeme spať. A teraz to potvrdil nový výskum, ktorý nám okrem iného ukazuje celkom dobrý návod, ako náš spánok zlepšiť.
A keď už sme pri tom vylepšovaní: Elon Musk predstavil technológiu, ktorá by raz ľuďom s neurodegeneratívnymi ochoreniami mohla zlepšovať život. Desivé je, že v mozgoch tak vznikne prepojenie človek-stroj.
Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na nový implantát do mozgu, zistíme, čo spôsobujú odhodené cigaretové ohorky prírode i aký vplyv má teplý kúpeľ na náš spánok.
Krátke správy z vedy
Turisti radi chodia na safari. A radi tam fotografujú zvieratá. Vedci teraz hovoria, že práve takíto turisti by mohli poskytovať odborníkom dobré dáta, ktoré sú dokonca porovnateľné s klasickým výskumom. Ukázala to analýza 25-tisíc záberov 26 turistických skupín, vďaka ktorým sa biológovia dokázali pozrieť na populácie levov, leopardov či gepardov v Botswane.
Klimatická zmena prebieha rýchlejšie, ako sa jej dokážu zvieratá prispôsobovať. Medzinárodný tím sa pozrel na viac ako 10-tisíc vedeckých štúdií aby zistil, ako na zmeny reagujú jednotlivé druhy: ukázalo sa, že na nové podmienky zvieratá reagujú, no nie dostatočne.
NASA sa obrátila na súkromníkov, aby jej pomohli s misiou na Mesiac. Súkromných vesmírnych spoločností sa pýta na ich nápady, ako pristáť na našej prirodzenej družici. Stále totiž plánuje vrátiť ľudí na Mesiac do roku 2024.
Vedci teraz opísali chemický mechanizmus, ktorý pomáha vysvetliť, ako mohol na našej planéte vzniknúť život. Dnes poriadne nevieme, ako sa život vynoril z relatívneho chaosu prvotnej chémie, no nový výskum ukazuje, ako niektoré látky dokážu spontánne polymerizovať a skladať sa do akýchsi mikrokvapôčok, ktoré pripomínajú bunky a ktoré dokážu koncentrovať nukleové kyseliny a bielkoviny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to najväčšie dobrodružstvo, do akého sa človek kedy pustil. Cesta väčšia, ako objaviteľské plavby v 15. storočí, putovanie dlhšie, ako odchod našich prapredkov z Afriky, let nebezpečný aj vzrušujúci, bláznivý, odvážny, zvedavý... a v neposlednom rade propagandistický.
Pred päťdesiatimi rokmi sa prví ľudia dotkli Mesiaca, keď 21. júla v roku 1969 na našej prirodzenej družici pristála vesmírna misia Apollo 11 a keď z pristávacieho modulu vystúpili najskôr Neil Armstrong a po ňom aj Buzz Aldrin.
Toto je naša podcastová mimoriadna miniséria, ktorá má tento úžasný počin generácie našich rodičov a prarodičov pripomínať. Ktorá mu vzdáva hold. A ktorá ho obdivuje.
Texty napísali Ondrej Podstupka, Renáta Zelná a Tomáš Prokopčák, ktorý týmto úžasným vesmírnym dobrodružstvom sprevádza. Na produkcii sa podieľali Matej Ohrablo a Nikola Bajánová.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ak neviete, ako rozprávať o vede, poviete čosi o prepisovaní učebníc. Akoby učebnice vlastne tak trochu neprepisovali všetky objavy. Ale teda keď už sme pri tom: kedysi sme hovorievali, že moderní ľudia sa vybrali z Afriky niekedy pred 60- až 80-tisíc rokmi.
Dnes tak trochu tušíme, že to nie je pravda. A zrejme sa teda z Afriky vydali do zvyšku svet viackrát. Napríklad už pred viac ako 200-tisíc rokmi, len sa im akosi nepodarilo prežiť.
Lepšie životy by však mohli mať pacienti s vírusom HIV. Vedcom sa totiž podaril veľký prelom v liečbe
Tento týždeň v podcaste ZOOM zistíme, ako sucho pomohlo archeológom, ako sa skomplikoval príbeh okolo našich prapredkov i aká veľká vec sa udiala v medicíne.
Krátke správy z vedy
Boj proti následkom zmeny klímy môže byť drahý a ak sa zvolí nesprávny postup, takéto akcie môžu dokonca spôsobiť viac problémov ako riešení. Nový výskum ale ukázal, že klimatická zmena je väčším rizikom pre globálny rozvoj ako takéto nepremyslené akcie.
Ak by sme raz chceli teraformovať Mars a spraviť z neho obývateľnú planétu, mohol by nám pomôcť aerogél, ktorý by na červenej planéte regionálne kopíroval skleníkový efekt. Predstavte si to teda ako akési habitaty obklopené práve takouto vrstvou materiálu.
Viac ako polovicu aktívnych sopiek na našej planéte poriadne nesledujeme. Vedci teraz navrhli nový spôsob, ako tieto vulkány potenciálne nebezpečné aj pre ľudí monitorovať: a pomôcť by mohla umelá inteligencia. Sledovala by satelitné zábery a pomáhala s varovaním ľudí.
Nové merania Hubblovej konštanty záhadu okolo rozpínania sa kozmu nezmenšujú, skôr naopak. Aj nové meranie naznačuje, že priestor medzi galaxiami sa naťahuje rýchlejšie, ako naše vedecké modely predpokladajú.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Privítajme príchod našich nových pánov... dobre, to si sem len tak odložím, pre prípad, veď viete, keby raz.
Ale teda, počítače už porážajú človeka v šachu aj v go, dokážu sa samé od seba učiť nové veci, dokonca si vytvoriť komunikáciu, ktorej nerozumieme. Ale teraz čosi užitočné: umelá inteligencia vytvorila historicky prvý liek určený pre ľudí. A významným spôsobom by tak mohla pomôcť v boji proti chrípke.
Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na výskum, ktorý využil umelú inteligenciu pri navrhovaní liekov, zistíme, ako zvieratá reagujú na smrť a čo majú podobné s ľuďmi i ako to, bohužiaľ, vyzerá s ľadom v Antarktíde.
Vedci po prvýkrát odstránili HIV z genómu živých zvierat. Myši vyliečili úpravou génov, pomocou CRISPR-Cas9 dokázali odstrániť z infikovaných myšacích buniek veľké fragmenty vírusovej DNA. Predstavuje to dôležitý krok k vynájdeniu lieku, ktorým bude možné vyliečiť infekciu aj u ľudí.
Prvé lietadlo pristálo úplne autonómne a to bez pomoci pozemných navádzacích systémov. Dokázali to výskumníci z Technickej univerzity v Mníchove. Na navigáciu použilo lietadlo systém GPS a orientovalo sa pomocou kamier, ktoré videli pristávaciu dráhu. Stroj si sám vypočítal zostupovú trajektóriu a pristál.
Krvné testy by mohli jedného dňa predpovedať, či pacientom, ktorým akurát diagnostikovali rakovinu prsníka, hrozí v budúcnosti riziko, že sa im toto zákerné ochorenie môže vrátiť. Vedci teraz popísali mechanizmus, ako by raz takéto testy mohli fungovať.
Vedci zistili, že ak množstvo oxidu uhličitého v atmosfére prekročí určitú hranicu, povedie to ku kaskáde chemických odoziev, ktorých dôsledkom bude extrémne okysľovanie oceánov a masové vymieranie druhov. Výskumníci predpokladajú, že tento bod zlomu dosiahne planéta do konca tohto storočia.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Začnime tak zovšeobecna. Na vede nie je také úžasné ani tak to, aké nám dáva odpovede. Ale ako nám ukazuje, čo všetko ešte nevieme: a vzbudzuje v nás tak zvedavosť a odvahu pátrať a pýtať sa otázky.
Vesmír je pritom takýchto otázok plný. A jednou z najväčších je, čo sú zač vlastne tie čudné, záhadné, mysteriózne rýchle rádiové záblesky.
Teraz vedci narazili na taký, ktorý sa opakuje... a záhada sa tak ešte zväčšila. Áno, jedným z vysvetlení – aj keď málo pravdepodobným – sú aj mimozemšťania.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za supervýkonnými energetickými zábleskami v kozme, zistíme, že v Európe kedysi žili vtáky také veľké, že pštrosy sú oproti ním drobci a že Atlantik ukrýva obrovský zásobník pitnej vody.
Šimpanzy bonobo v Kongu môžu naznačovať, ako sa vyvinuli moderní ľudia. Kľúčom sú vodné rastliny bohaté na jód, ktorý je dôležitý pre vývoj mozgu a vyšších kognitívnych funkcií. Šimpanzy tak môžu ukazovať, odkiaľ sa naši prapredkovia dostali k takýmto prepotrebným živinám.
Vedci v Afrike vypustili geneticky modifikované komáre, ktoré nie sú schopné sa reprodukovať. Mali by tak pomôcť v boji s maláriou. Vedci ale hovoria, že v tejto fáze projektu nemajú komáre brániť šíreniu ochorenia, iba poskytovať prvé dáta pre ďalší postup.
Ak by sme chceli udržať globálne oteplenie pod hodnotou 1,5 stupňa, museli by sme okamžite prestať používať všetky elektrárne na fosílne palivá. Problémom pritom nie sú len dnešné tepelné elektrárne, ale podľa vedcov aj všetky, ktoré sa ešte len plánujú postaviť.
NASA pošle na Saturnov mesiac Titan novú vesmírnu misiu. Sondou bude dron prezývaný Dragonfly, ktorý má po mesiaci lietať a skúmať, či boli alebo sú na tomto telese podmienky vhodné na existenciu mikrobiálneho života.
Podcast Zoom počúvate vďaka ESET Science Award. Oceneniu, ktoré je určené pre výnimočných vedcov, vďaka ktorým sa nielen Slovensko posúva vpred.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stačí jeden pohľad a, aj keď nemusíme hovoriť o láske na prvý pohľad, asi tušíte, či vás niekto priťahuje, páči sa vám alebo je minimálne sympatický.
Sexuálna príťažlivosť, ktorá je na pohľad skôr lifestylová téma, ale zaujíma aj vedcov, a tak ju skúmali a na čosi prišli.
Veľký objav sa udial ale aj v medicíne a týka sa možnej zmeny krvnej skupiny z jednej na druhú, čo by radikálne uľahčilo transfúzie.
Tento týždeň zistíme, či sa dá krvi zmeniť krvná sklupina, čo čudné sa deje v Grónsku a prečo by sme sa mali báť a ako to je so sexuálnou príťažlivosťou.
V prstencoch Saturnu objavili astronómovia nové útvary. Dáta pochádzajú z misie Cassini, ktorá sa skončila v roku 2017 a ukázali, že v prstencoch sú stopy po nejakom dávnom náraze. Vedci tiež zistili, že prstence tvorí najmä vodný ľad, no údaje sondy vylúčili, že by sa v nich nachádzal čpavkový či metánový ľad. Spektormeter nenašiel ani organické zlúčeniny.
Mikrobiológovia varujú, že vo vede o klimatickej zmene môžeme mať vážne medzery. Ignoruje sa totiž vplyv mikóbov, baktériálny život však tvorí väčšinu života na našej planéte. Potrebné je tak skúmať jeho vplyv na prebiehajúce zmeny na Zemi.
Na Mesiac zrejme poletí prvá žena. NASA ju tam plánuje vyslať do roku 2024 ako súčasť novej mesačnej misie Artemis. Tieto obnovené lety na mesiac by mali otestovať technológie, ktoré NASA plánuje použiť pri prvom lete človeka na Mars.
Molekula DNA sa mohla na Zemi objaviť skôr, ako sme predpokladali. Naznačuje to nový výskum, ktorý ukázal, ako relatívne jednoduché reakcie môžu viesť k vzniku tejto takzvanej molekuly života. Stačila len prítomnosť vody, mierne zásaditého prostredia a tepltoy medzi 40 a 70 stupňami Celzia.
Podcast Zoom počúvate vďaka ESET Science Award. Oceneniu, ktoré je určené pre výnimočných vedcov, vďaka ktorým sa nielen Slovensko posúva vpred.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na Mesiac sa pozeráme, vlastne odkedy je ľudstvo ľudstvom. Možno by ste si preto povedali, že čím nás už môže len náš kozmický sprievodca prekvapiť.
A predsa... zdá sa totiž, že pod svojim povrchom ukrýva čosi obrovské a čudné.
A keď sme už pri tých prekvapeniach, aj s prvými ľuďmi v Severnej Amerike to mohlo byť inak, než sme si už donedávna mysleli. Vedci totiž narazili na dosiaľ neznámu populáciu a zdá sa, že všetko je inak. Alebo teda, aspoň mnohé je inak.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme pod povrch našej prirodzenej družice, zistíme, či sú biotašky naozaj také bio a kto vlastne boli prví prisťahovalci v Severnej Amerike.
Človek skonzumuje za týždeň mikroplasty o hmotnosti kreditnej karty. V priemere to je dvetisíc mikročastíc plastov, vyplýva to z novej štúdie pre Svetový fond na ochranu prírody. Do ľudského tela sa plasty dostávajú najmä z vody zo soli či morských mäkkýšov, časť vdychujeme.
Výskumníci prvýkrát videli ryby, ktoré pod vodou zadržiavajú dych. Zvláštny druh zadržiaval dych až na štyri minúty: dôvodom môže byť ochrana pred predátormi. Keď ryby vypustia zo žiabier vodu, ich telo sa zmenší.
Delfíny sú zase o kúsok podobnejší ľuďom. Zdá sa, že priateľstvá si vytvárajú podobne ako my, na základe spoločných záujmov. Ukázal to výskum 124 delfínov, ktorých vedci sledovali na západe Austrálie.
Do konca storočia môže zmiznúť šestina života z morí, ak bude otepľovanie našej planéty prebiehať aktuálnym tempom. Hovorí to nový výskum, ktorý sledoval dopady rastúcej teploty na rôznorodosť morského života. Ukazuje, že každý stupeň oteplenia oceánov povedie k strate asi piatich percent morského života.
Podcast Zoom počúvate vďaka ESET Science Award. Oceneniu, ktoré je určené pre výnimočných vedcov, vďaka ktorým sa nielen Slovensko posúva vpred.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Človek je pánom našej planéte. To nie je pochvala, skôr naopak... Veď sa len pozrite okolo seba.
Našu Zem sme natoľko zmenili, že množstvo druhov sa týmto zmenám nedokáže prispôsobiť, a preto dnes hovoríme o ich masovom vymieraní. Vedci tento náš vek nazvali antropocénom, dokonca takmer oficiálne.
Prebieha klimatická kríza, menia sa životné podmienky, prírodu sme zamorili plastami. A to až tak, že jeden druh včiel si začal z plastu budovať hniezda.
Tento týždeň pôjdeme v podcaste Zoom na Pluto, ktoré by mohlo ukrývať tekutý oceán, pozrieme sa na včely, ktoré sa prispôsobujú novým podmienkam aj na tieto nové podmienky samotné, ktoré dali názov novej geologickej epoche v histórii Zeme.
Krátke správy z vedy
Úbytok arktického ľadu napomáha príchodu extrémnych vĺn horúčav, ktoré sa objavujú v Spojených štátoch. Ustupovanie morského ľadu vedci dokázali spojiť so zmenami v atmosférickej cirkulácii počas leta.
Astronómom sa teraz podarilo priamo pozorovať dvojicu exoplanét,ktoré sa začali formovať v plynoprachovom disku okolo mladej hviezdy. Sústava okolo hviezdy PDS 70 je len druhým takto zachyteným multiplanetárnym systémom.
Slovenskí vedci našli nový druh hada, nazvali ho po zabudnutom kráľovstve Urartu. Nový had druhu Elaphe urartica žije v Turecku, Azerbajdžane, Arménsku, Gruzínsku, Iraku, Iráne a Rusku, vrátane malej oblasti zasahujúcej aj do Európy.
Autistom by mohlo pomáhať cvičenie. Experimenty s myšami ukázali, že pravidelné cvičenie eliminuje spojenia v mozgu, ktoré sú typické pre poruchy autistického spektra.
Podcast Zoom počúvate vďaka ESET Science Award. Oceneniu, ktoré je určené pre výnimočných vedcov, vďaka ktorým sa nielen Slovensko posúva vpred.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zabila desiatky miliónov ľudí. A španielska chrípka bola asi najsmrteľnejšia pandémia v dejinách... alebo aspoň tá, o ktorej vieme. No vedci teraz zistili, že tento problém začal o pár rokov skôr, len si ho nik nevšimol. A to je varovaním aj pre nás dnes.
A varovaním sú aj hlasy vedcov, ktoré čoraz nástojčivejšie hovoria o klimatickej kríze, v ktorej sme hlboko ponorení a nepoznáme cestu von. Na Stanfordovej univerzite však teraz prišli s radikálnym nápadom.
Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na pandémiu španielskej chrípky, ako dostať metán preč z atmosféry našej planéty i kedy vlastne vznikli huby a prečo je to dôležité.
Krátke správy z vedy
Stopy antibiotík výskumníci už objavili všelikde, teraz však vedci upozorňujú, že ich množstvá v niektorých riekach veľmi výrazne prekračujú bezpečné hodnoty. Zvyšky antibiotík našli v dvoch tretinách riek v 72 skúmaných krajinách.
Svetlá rozsvietené v noci sú vážnou hrozbou pre obojživelníky. Experimenty so žabami ukázali, že svetlo v noci komplikuje liahnutie žubrienok a prináša ďalšie problémy, keďže napríklad oslabuje ich imunitu.
Pri zbere olív umierajú ročne milióny vtákov. Vsajú ich hlučné stroje, množstvo vtákov totiž v noci prespáva v olivovníkoch a to aj v čase, keď prebieha zber. Navyše, hluk a silné svetlo zo strojov vtáky dezorientujú, takže uniknúť nedokážu.
Nový výskum narazil na prekvapivé vzorce v roztápajúcom sa ľadev Antarktíde. Trojročný zber dát ukázal prúdy, ktoré majú vplyv na budúcnosť ľadovcov: tieto detaily je dôležité poznať, pretože dnes už vieme, že topenie antarktického ľadu sa zrýchľuje.

See omnystudio.com/listener for privacy information.