Zoom

Elixír nesmrteľnosti. Len si to povedzte nahlas... dobré to znie. A tak takmer každá kultúra mala nejakú svoju obdobu zázračného nápoja, ktorý ak už nezaručoval nesmrteľnosť, aspoň poriadne predlžoval život.
Lenže, teraz čínski archeológovia takýto elixír objavili. Alebo, aby sme teda nepreháňali, narazili na nápoj, o ktorom kedysi dávni Číňania verili, že takýmto elixírom je.
Ale odohral sa aj opačný objav: biológovia našli baktériu, ktorú začali prezývať zlatá smrť.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na čínsky nápoj nesmrteľnosti, vyberieme sa za novým objavom úlomkov lebky Denisovana a ponoríme sa aj do sveta nebezpečných mikróbov... našťastie, nie nebezpečných pre ľudí.
Krátke správy z vedy:
Izraelský mesačný modul poslal na Zem prvé zábery.Na našej prirodzenej družici by mala misia Berešit pristáť okolo jedenásteho apríla. Modul do kozmu vyniesla nosná raketa Falcon 9 súkromnej spoločnosti SpaceX.
Naše mozgy prezrádzajú naše rozhodnutia ešte predtým, ako si ich uvedomíme. Nový výskum mozgovej aktivity jedenástich dobrovoľníkov tak ukazuje, že nad svojimi voľbami máme oveľa menšiu kontrolu, ako si myslíme.
Vďaka ľudskej činnosti môže do roku 2070 vyhynúť takmer 1700 druhov. Dôvodom je naše využívanie pôdy a málo miesta, ktoré nechávame divokej prírode, hovorí nová štúdia.
Egypt zachránil 2-tisíc rokov staré katakomby pred stúpajúcou hladinou vody. Lokalitu Kúm aš-Šukáfa, trojposchodové katakomby, v ktorých sa mieša staroveké egyptské, grécke a rímske umenie, ohrozovala voda už od objavenia v roku 1900.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pred 50 miliónmi rokov sa naša planéta záhadne ohriala. A zdá sa, že kľúčom sú oblaky.
Nie, to nie je výlet do klimatických dejín našej planéty, v skutočnosti to môže byť budúcnosť, ktorá nás čaká. A vedci teraz zisťovali, čo sa presne mohlo stať.
Aby sme sa ale vrátili k bežnému životu: tiež občas mávate pocit, že vám chýba pohyb? Ale jednoducho naň nemáte čas? Nuž, možno stačia len drobné zmeny vo vašich každodenných činnostiach... a povieme vám, aké to môžu byť.
Tento týždeň v Zoome zistíme, čo sa stane, ak Arktída príde o oblaky, pozrieme sa na návod, ako sa lepšie hýbať a vyberieme sa do Indonézie za najväčšou včelou na svete.
Krátke správy z vedy
Aj Európa chce letieť na Mesiac, pošle naň preto robotickú misiu.Heracles vznikne v spolupráci s japonskou a kanadskou vesmírnou agentúrou a mal by na našej prirodzenej družici odobrať vzorky povrchu a dopraviť ich späť na Zem.
Nové, umelo pripravené bielkoviny by mohli pomôcť vytvárať protilátky, ktoré dokážu bojovať s vírusom HIV. Podľa vedcov by to mohol byť kľúčové pokrok vedúci k budúcej vakcíne proti tomuto vírusu.
Plasty a plastové fragmenty objavili už aj u tvorov, ktoré žijú v najhlbších morských hlbinách. V žalúdkoch obyvateľov oceánskych priekop totiž našli plastové čiastočky. Ročne sa vyprodukuj viac ako 300 miliónov ton plastov a množstvo z nich končí práve v moriach.
Zdá sa, že papagáje dokážu zvládnuť dokonca test inteligencie. Nové experimenty ukázali, že africký papagáj sivý dokáže zvládnuť kognitívne testy na úrovni päťročného dieťaťa.
Vedci dokázali vysvetliť, ako naše bunky napadnuté baktériami či vírusmi spustia alarm, aby na problémy upozornili ostatné okolité bunky. Odkrytie tohto mechanizmus môže pomôcť nielen pri boji s cudzími látkami, ale aj pri autoimunitných ochoreniach.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Cítite sa osamelí? Nie, úplne vážne, napriek internetu, napriek novým technológiám, napriek sociálnym sieťam, ktoré na nás neustále kričia, necítite sa niekedy úplne sami?
Nuž, ak áno, v tejto samote sami nie ste. Práve naopak. Sociálne siete totiž môžu byť dôvodom, prečo sa cítime osamelo. A osamelosť môže byť pre naše telá horšia, ako trebárs cigarety.
A keď už sme pri nich, vedci sa teraz pozreli, ako funguje nikotín v našich nervových bunkách. A ako vzniká nikotínová závislosť.
V Zoome sa tento týždeň sa pozrieme na vzťah osamelosti a sociálnych sietí, ako funguje nikotín v našich mozgoch aj čo majú kľuky spoločné s našim zdravotným stavom.
Krátke správy z vedy
Rusi plánujú poslať do vesmíru turistov a letieť by mali po trase Jurija Gagarina. Gagarinov let trval v roku 1961 108 minút. Zároveň by sa na medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS mali pozrieť dvaja ďalší turisti. Ich štart sa očakáva v roku 2021. Dosiaľ sa na ISS vydalo sedem turistov.
V Pompejach objavili ďalšiu fresku, tento raz ukazuje bájneho Narcisa, ktorý sa zamiloval do vlastného odrazu na hladine rieky. Fresku objavili na nádvorí domu, v ktorého spálni sa koncom minulého roka našla aj freska zachytávajúca antickú mytologickú Lédu s labuťou.
Deti vnímajú národnosť ako čosi, čo je biologicky dané. Ukazuje to nový výskum psychológov, ktorý tiež hovorí, že postupne, ako deti starnú, takáto predstava ustupuje. Výskumníci naznačujú, že toto zistenie môže vysvetľovať, aké sú korene nacionalizmu.
Cvičenie ráno alebo večer má nečakaný dôsledok: posúva naše vnútorné hodiny. Napríklad ranné cvičenie posunie naše vnútorné hodiny na mierne skorší čas. Večerné cvičenie ich zase posunie vpred. Toto zistenie môže pomôcť napríklad pri vyrovnávaní sa s následkami jet lagov či práce na zmeny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pozrite sa do zrkadla. Poriadne sa zadívajte, zahľaďte sa na seba a... čo tam vlastne vidíte?
Alebo ešte lepšie, koho presne tam vidíte? Kedysi sme si totiž mysleli, že toto sme my, moderní ľudia... a tí nepodarení neandertálci boli len nejaká slepá vetva.
Lenže, to nie je pravda. Neandertálci sú naši predkovia, rovnako ako denisovania. A zdá sa, že to nie sú všetci, naše gény ukrývajú tajomstvo: ešte jedného neznámeho predka, o ktorom prakticky nič nevieme.
Vieme však, že ľudia majú spoločné ešte čosi iné: nejaké základné mravné zásady. Vedci teraz ukázali, ktoré sú to.
Tento týždeň sa v Zoome vyberieme za genetikou a komplikovanými dejinami človeka, pozrieme sa na spoločnú morálku ľudstva a zistíme, ako lepšie spávať.
Ďalšie správy z vedy
Psy nie sú len tie príjemné tvory, ktoré sprevádzajú človekapo desaťtisíce rokov. Zdá sa, že sú aj jedným z najväčších ohrození života v divočine. Nový výskum naznačuje, že psy prispeli alebo priamo spôsobili vymieranie množstva druhov a predpokladá sa, že dnes ohrozujú po celom svete dve stovky ďalších.
Zdá sa, že naša planéta má nový problém.Oceány totiž ukrývajú ohromné zásoby uväzneného uhlíku vo forme rôznych plynov, ktoré sa môžu vďaka klimatickej zmene a postupnému zohrievaniu morí uvoľniť. Čo spôsobí extrémnejší skleníkový efekt a ďalšie otepľovanie.
Násilné videohry nerobia tínedžerov agresívnejšími. Nový výskum takmer tisícky mladých a ich rodičov ukázal, že ani tínedžeri ani ich rodičia si nevšimli zmeny správania: teda žiaden nárast agresivity ani antisociálneho chovania.
Na Marse môže stále prebiehať sopečná činnosť. Nová štúdia pripúšťa možnosť, že vulkanizmus sa na červenej planéte stále odohráva, akurát sa tak deje pod povrchom, pravdepodobne pod pólmi tejto planéty.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to akýsi svätý grál, a nielen materiálového inžinierstva. Ak by sa totiž supravodivosť dala dokázať pri normálnych teplotách, okmažite by nasledovala revolúcia v elektronike. Skvelou správou teraz je, že pri veľkom posune v tomto výskume asistovali aj slovenskí vedci.
V tomto podcaste sa dozviete:
o novom výskume slovenských vedcov
ako súvisia obezita a ochorenie mozgu
a v čom by nám mohli sliepky pomôcť v boji proti rakovine
Podcast Zoom vzniká v spolupráci s Rádiom_FM.
Všetky diely nájdete na https://sme.sk/zoom

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Privítajme príchod našich nových pánov. No dobre... trochu preháňam, ale zase nie až tak príliš.
Ak by ste si museli vybrať len jednu jedinú revolúciu vo svete technológií, bol by ňou raketový vývoj na poli umelej inteligencie.
Teraz sa dokonca jednej z takýchto umelých inteligencií podarilo prekonať človeka v počítačovej hre – a je to veľká správa. Pretože práve Starcraft 2 sa roky považuje za dobrý test komplexnosti myslenia.
A keď už sme pritom, čo všetko môže byť inak. Zdá sa, že chemický koktail potrebný na vznik života na Zemi vôbec nemusel pochádzať zo Zeme.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do vesmírnu a na vznik života, odpovieme, či za vznik alzheimera náhodou nemôže baktéria a vyberieme sa za pokrokmi vo svete umelej inteligencie.
Krátke správy z vedy
Astronómovia zverejnili dosiaľ najostrejší záber vesmírneho snehuliaka, dvojtelesa Ultima Thule. Snímka vznikla zo vzdialenosti 6500 kilometrov, keď na nový rok okolo objektu letela sonda New Horizons.
Neandertálci možno lovili na väčšiu vzdialenosť. Výskum teraz ukazuje, že boli schopní presne trafiť svoju korisť oštepom na vzdialenosť až do zhruba dvadsať metrov. Aby vedci svoju hypotézu overili, experimentovali s dnešnými atlétmi - oštepármi.
Pitie alkoholu môže spôsobovať zmeny v našej DNA.A to dokonca také zmeny, ktoré vedú ešte k väčšej náchylnosti či žiadzi piť alkoholické nápoje. To môže podľa výskumníkov vysvetľovať, prečo je alkoholizmus takou silnou závislosťou.
Bábätká, ktoré doma počujú dva rôzne jazyky, sú na tom lepšies pozornosťou. Dokonca sa ukazuje, že deti vyrastajúce v bilingválnych domácnostiach majú výhody, ktoré sa začnú prejavovať už v šiestich mesiacoch.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je to stratený svet. Ukrýva sa v nehostinnej Antarktíde, asi pod kilometrovou vrstvou ľadu a... nuž, ešte donedávna sme vôbec netušili, ako vlastne vyzerá.
Nedávno sa vedci konečne prevŕtali do podľadovcového jazera Mercer a teraz povedali, čo tam vlastne našli.
Čo sme ale ešte stále nenašli, je Deviata planéta kdesi za Neptúnom. Totižto, telesá v diaľavách našej slnečnej sústavy sa správajú zvláštne – akoby ich dráhy ovplyvňovalo čosi veľké. Niektorí astronómovia ale naznačujú, že to môže byť celé inak.
V Zoome sa tento týždeň sa vyberieme do chladnej Antarktídy, pozrieme sa na našu slnečnú sústavu ďaleko za poslednou planétou a spomenieme aj Svetovú zdravotnícku organizáciu, ktorá tento rok zaradila odpor voči očkovaniu medzi najvážnejšie hrozby pre zdravie ľudí.
Krátke správy z vedy
Roztápanie sa grónskeho ľadu je v súčasnosti štyrikrát horšie,ako v roku 2003. Naznačuje to nový výskum a hovorí, že topenie sa ľadu je v oblasti oveľa rýchlejšie, ako si odborníci dosiaľ mysleli.
Cítite sa pri počúvaní hudby extrémne príjemne?Nový výskum hovorí, že za to môže dopamín. Vedci skúmali dobrovoľníkov, ktorým liekmi zvyšovali či znižovali hladiny dopamínu a sledovali ich reakciu na hudobné podnety. Ľudia s vyššími hladinami dopamínu prežívali väčšie potešenie z hudby, boli aj ochotnejší si hudbu kúpiť a zaplatiť za ňu viac.
Antarktická populácia krilu sa posúva čoraz viac na juh. Dôvodom je otepľovanie sa oceánu, ukazuje nová vedecká štúdia. Kril je pritom základnou zložkou potravinového reťazca, od ktorej závisia tučniaky, veľryby či ryby.
Samota prospieva. Presnejšie, občasná samota, nie osamelosť, tá ma negatívne dôsledky nielen na psychiku. Príležitostná samota však podľa vedcov podporuje kreativitu, môže znižovať stres, dokonca dokáže zvýšiť produktivitu.
Prenos chorôb funguje aj opačne: ukazuje sa, že ľudské vírusyunikajú do voľnej prírody. Pred dvomi rokmi sa potvrdil prípad, keď šimpanz v Ugande umrel na následky bežnej ľudskej nádchy. Teraz vedci opísali dva ďalšie vírusy, ktoré sa bežne vyskytujú u detí. V jednom prípade nákaza zabila 25 jedincov z asi dvestočlennej skupiny šimpanzov.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Magnetické pole našej planéty sa v poslednom čase správa čudne. A slovo čudne je eufemizmus: v skutočnosti sa severný magnetický pól čoraz rýchlejšie presúva preč zo svojej aktuálnej podoby.
A to nehovoríme, že našu planétu zrejme znovu čaká prepolóvanie.
Zajace to však medzičasom vyriešili po svojom. Zdá sa totiž, že tieto milé, huňaté, priateľské stvorenia až také priateľské nie sú. Nuž, v skutočnosti sú kanibalmi, minimálne niektoré.
Tento týždeň sa v Zoome pozrieme na magnetizmus našej planéty, na zvláštne správanie sa zajacov počas zimných mesiacov a vyberieme sa aj na Veľkonočný ostrov, kde niektorí vedci znovu tvrdia, že rozlúštili záhadu slávnych obrovských sôch.
Ďalšie správy z vedy:
Vedci predstavili nový druh pohonu, ktorý by raz mohli využívať vesmírne sondy: a jeho podstatou je para. Vodu ako palivo by misia mohla získavať z asteroidov a para by sondu poháňala medzi jednotlivými telesami.
Chemici vytvorili komplexnú molekulu, ktorá sa dokáže spontánne skladať podobne ako bielkoviny. V prírode sa niektoré proteíny takto spontánne prispôsobujú, aby mohli vykonávať rôzne funkcie. To sa vedcom podarilo úspešne napodobniť.
Keď si chceme vyvolať spomienky, naše mozgy používajú zvláštny mechanizmus. Akoby minulú skúsenosť rekonštruujú v obrátenom poradí, ukazuje nový výskum. A myseľ sa sústredí najskôr na podstatu, až následne na jednotlivé detaily.
Na palube čínskej vesmírnej sondy na odvrátenej strane Mesiaca vyklíčila prvá rastlina. Je to dôležitý pokus, pretože testuje možnosť pestovania stravy pre budúce mesačné základne priamo na našej prirodzenej družici.
Fyzici z CERNu začínajú premýšľať o novom urýchľovači. Nahradiť by mal známy experiment LHC pod zemou na francúzsko-švajčiarskych hraniciach. Vedci totiž potrebujú ešte väčší urýchľovač, ktorý by nám možno pomohol nájsť nový fyziku.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zdá sa, že príroda urobila vážnu chybu. Presnejšie, kedysi to možno dávalo zmysel, no dnes má fotosyntéza problém, ktorý spôsobuje jej neefektívnosť.
No vedci zrejme prišli na spôsob, ako ho opraviť. A dnes nepotešíme ani či fajčiarov ani extrémistov.
Dnes sa budeme rozprávať o rastlinách, pozrieme sa, ako dlho trvá, kým sa zbavíme následkov fajčenia a aké zmeny sa dejú v našich hlavách, keď sa staneme radikálmi.
Ďalšie správy z vedy
Rôzne plemená psov naozaj majú rôzne osobnosti, potvrdil nový výskum. A dôvodom sú ich gény, potvrdili teraz vedci, ktorí sa pozreli na štatistické odchýlky v genetických a behoviorálnych dátach. Našli napokon 131 miest v DNA, ktoré majú vplyv na 14 kľúčových vlastností psov.
Vedci zistili, že naše telá majú schopnosť nahradiťnefunkčné bunky produkujúce inzulín a raz by tak mohli s menšou pomocou samé liečiť cukrovku. Výskumníci totiž zistili, že bunky v pankrease produkujúce glukagón môžu teoreticky zmeniť svoju identitu a zastúpiť svoje príbuzné, bunky produkujúce inzulín.
Kanadský rádioteleskop narazil na množstvo dosiaľ neznámych rádiových zábleskov. Takzvané FRBs sú pritom fenoménom, o ktorom veľa nevieme, objavujú sa všade v kozme a dnes ani poriadne netušíme, čo tieto pulzy spôsobuje.
Ak dôjde na monogamiu, prinajmenšom na monogamiu u párov zvierat, zdá sa, že evolúcia používa rovnaké spôsoby. Vedci teraz narazili na rovnaké zmeny v génovej expresii, ktoré sa objavovali o rôznych druhov stavovcov.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ešte nikdy sme sa tam nepozreli. No vesmírna misia sondy New Horizons už skúma telesá na samom konci našej slnečnej sústavy a odhaľuje, čo všetko sa v Kupierovom páse môže ukrývať.
Vedci ale ukázali aj to, ako drobný zásah v supermarkete môže viesť k tomu, že budeme nielen zdravšie nakupovať, ale že aj budeme naozaj zdravší.
V Zoome budeme rozprávať o prelete okolo telesa Ultima Thule, pozrieme sa, prečo sviatky a oslavy zvyšujú riziko infarktu a ako sa jednoducho zbaviť nezdravého nakupovania sladkostí.

See omnystudio.com/listener for privacy information.