Zoom

Vesmír je miesto plné záhad. A tieto záhady odkrývame len po malých krôčikoch.
Napríklad, keď pošleme sondu k slnku alebo k nejakej planétke. K asteroidu Bennu totiž dorazila misia, ktorá hneď narazila na veľké prekvapenie.
Vedci ale tie prišli na relatívne jednoduchý spôsob, ako si zlepšovať pamäť. Tento
týždeň sa preto pozrieme na misiu Osiris-Rex, na záhadnú tmavú hmotu vo vesmíre aj ma vplyv kreslenia na našu pamäť.
Ďalšie správy z vedy
Sonda Voyager 2 opustila slnečnú sústavu a už letí medzi hviezdami. Stala sa tak len druhým telesom v dejinách ľudstva, ktoré sa dostalo do medzihviezdneho priestoru. Sonda letí vesmírom už 41 rokov
Ak chcete nájsť symbol antropocénu, teda veku človeka, pozrite sa na sliepky. Vedci navrhujú, že práve broilery sú skvelým príkladom našej doby. Stali sa napríklad najrozšírenejším vtáčím druhom, dnes je na planéte 23 miliárd sliepok.
Austrálski výskumníci vytvorili test, ktorý by mohol za desať minút odhaliť prítomnosť rakovinových buniek v akejkoľvek časti tela. Vedci totiž zistili, že ak sa rakovina ocitne vo vode, formuje unikátnu DNA, ktorá slúži ako rozpoznateľný genetický podpis ochorenia.
Populácia divokých arktických sobov poklesla na polovicu. Vedci hovoria, že sa tak stalo za posledné dve desaťročia a dôvodom je klimatická zmena, ktorá vedie k radikálnej premene ich prirodzeného prostredia.
Genetici naznačujú, že možno rozlúskli tajomstvo ryšavosti. Podarilo sa im totiž identifikovať osem génov, ktoré sú previazané práve s ryšavými vlasmi. Znamená to tiež, že za túto vlastnosť nemôže jediný gén, ale oveľa komplexnejší systém.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Našou planétou sa prehnalo čosi, čo vedci dosiaľ nezažili.
Záhadné seizmické vlny pritom nesprevádzali otrasy, prinajmenšom nie také, ktoré by cítili ľudia. A výskumníci tak špekulujú, čo sa to vlastne stalo.
Okrem toho s však dnes vyberieme aj do sveta medicíny, kde sa podarila jedna úžasná vec.
A povieme si o technike, ktorú využívajú hoaxy a falošné správy na šírenie svojich nezmyslov.
Krátke správy z vedy
Astrofyzici zistili, že aj Slnko má severný pól. Vedci vďaka údajom zo sondy Proba-2 a po niekoľkomesačnej práci prvýkrát ukázali, ako takýto pól našej materskej hviezdy môže vyzerať.
Výskumníci tiež spočítali, koľko svetla vyžiarili všetky hviezdy od vzniku kozmu. Pozreli sa množstvo fotónov, a výsledok je, samozrejme obrovský. Počet fotónov, ktoré hviezdy počas dejín pozorovateľného vesmíru vyžiarili, je štyri krát desať na osemdesiatu štvrtú.
Nová vedecká štúdia testovala, ktoré cvičenie udržiava telo mladé. Staršie výskumy totiž naznačujú, že čím je človek aktívnejší, tým pomalšie starne. Lenže otázkou je, ako by mal cvičiť? A teraz sa ukázalo, že najlepšie účinky mal vytrvalostný a vysoko intenzívny intervalový tréning.
Výskum ukazuje, že medzi depresiou a pasívnym používanímsociálnych médií jestvuje korelácia. Je to ďalšia štúdia, ktorý upozorňuje na kontroverzný vplyv Facebooku či Twitteru na naše mentálne zdravie.
Ľudia, ktorí majú šťastie na život v zelenom prostredí s množstvom stromov a kríkov, majú podľa nového výskumu nižšie riziko infarktu a mŕtvice. Tiež zažívajú menej stresu a cítia sa v živote v priemere príjemnejšie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kilogram už nie je to, čo býval. Presnejšie, vo svete okolo nás práve prebehla váhová revolúcia, zmení sa totiž definícia kilogramu.
Už to jednoducho viac nebude tá vec kdesi v Parížskom sejfe. Tomáš Prokopčák sa s Ondrejom Podstupkom rozpráva o kilograme, mierach a mierkach, no pozrie sa aj do ďalekého kozmu za ďalšou čudnou hviezdou, pri ktorej sa znovu špekuluje o mimozemskej stavbe a na nový hoax, ktorý sa šíri na sociálnych sieťach.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kávu by sme mali neznášať. Napriek tomu jestvujú milióny či stovky miliónov ľudí po celom svete, ktorí ju milujú.
Lenže, káva je predsa horká a horká chuť pre naše telá znamená signál, že čosi obsahuje jed. Tak prečo ju vôbec pijeme?
A ako sa počas dňa mení náš metabolizmus a kedy by sme mali jesť, ak chceme spaľovať najviac kalórií.
V podcaste Zoom sa budeme rozprávať o káve a kofeíne, o vplyve stravy aj našich vnútorných hodín na náš metabolizmus aj o tom, ako vznikajú nám v hlave prvé dojmy o cudzích ľuďoch.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pozrite sa v noci na oblohu. Ak nebude zamračené, uvidíte... nuž, Mesiac. O tejto prirodzenej družici našej planéty sme sa všetci učili. Ale oveľa menej ľudí vie, že Zem má mesiacov viac.
Napokon ľudstvo toho nevie podstatne väčšie množstvo vecí. Napríklad sme donedávna nevedeli, ako dávni Egypťania presúvali obrovské kamene na stavbu pyramíd.
A tiež, že ak budeme žiť ako dnes, môže sa stať prvým druhom, ktorý zdokumentuje svoje vlastné vymretie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keby ste sa vybrali na tie miesta, postavili pred tie stavby a zahľadeli sa, asi by ste zostali zarazene stáť.
Kultúry a najmä stavby kultúr prekolumbovskej Ameriky totiž dokážu šokovať svojou majestátnosťou aj relatívnou zložitosťou. Jednoducho, ich tvorcovia vytvorili vyspelé civilizácie.
A tieto civilizácie stále ukrývajú kopu tajomstiev. Napríklad jedna z pyramíd ešte donedávna ukrývala skrytú miestnosť. Tiež sa ukázalo, že kakao a kakaové bôby spracúvali a používali ľudia stáročia pred Maymi či Olmékmi.
No dnes sa budeme aj lúčiť. Po teleskope Kepler dala NASA zbohom aj vesmírnej misii Dawn.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zoom je denný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM. Moderuje Tomáš Prokopčák.
--
Leonardo da Vinci bol génius. O tom niet žiadneho sporu, skutočnou otázkou ale je, ako to bolo možné. Čím sa tento renesančný človek odlišoval od všetkých ostatných a čo ho robilo takým výnimočným. Zdá sa, že veda môže mať odpoveď.
A nielen to. Nový výskum ukázal koreláciu medzi výškou a zvýšeným rizikom rôznych druhov rakovín. Pretože čím ste vyšší – a teda poriadne vyšší – rastie aj pravdepodobnosť problémov.
Posledná téma, o ktorej sa dnes budeme rozprávať, sú hoaxy. Ako to už býva, znovu ich šíria konšpiračné weby, znovu klamú... a my si dnes povieme, ako a v čom presne.
Krátky prehľad správ z vedy:
Vedci vyrobili prvú biotehlu z ľudského moču. Podarilo sa im tak premeniť odpadovú tekutinu, ktorej denne vznikne viac ako 15 miliárd litrov, na stavebný materiál. Tehly z moču pritom vznikajú iba pri izbovej teplote.
NASA musela odstaviť vesmírny ďalekohľad Kepler, ponechá ho však vo vesmíre. Dôvodom je, že teleskop vyčerpal palivo potrebné k tomu, aby pokračoval vo svojej misii. Tou bolo hľadanie exoplanét, teda planét mimo našej slnečnej sústavy.
Slnečná sonda Parker prekonala dva vesmírne rekordy. K Slnku sa dostala bližšie ako akýkoľvek iný ľuďmi vyrobený objekt. A stala sa aj najrýchlejšou vesmírnou loďou v histórii, keď prekonala rýchlosť 246 960 kilometrov za hodinu: vzhľadom k Slnku.
A máme aj hoax : v Nemecku vraj existuje dedina, ktorá je usporiadaná podobne ako ľudský odtlačok prsta. Akurát že nejestvuje: záber, ktorý pripomína satelitnú snímku, je vizuálnym dielom umelca Jacoba Eisingera pre obálku istého magazínu o dizajne a architektúre.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na Zemi môžete dýchať vzduch vďaka tomu, že takmer pätinu atmosféry tvorí kyslík. V riedkej atmosfére Marsu by ste kyslíka nenašli ani len percento. Preto ľudia nikdy na Marse nehľadali takýto život.
No ukazuje sa, že aj na červenej planéte by mohli byť miesta bohaté na kyslík. Prežil by v nich dokonca aj primitívny mnohobunkovec ako hubka, naznačujú výsledky novej štúdie z vedeckého časopisu Nature Geosciences.
Nájsť vodu na Marse je jedna z priorít vesmírneho prieskumu. Vo vode totiž môžeme nájsť aj primitívny život. Prvé priame dôkazy o tekutej vode na červenej planéte objavili v júli 2018 a jazero sa má ukrývať pod hrubou vrstvou ľadu.
--
Ďalšie správy z vedy
Hlboko v Čiernom mori našli 2400 rokov starý nedotknutý vrak gréckej lode. Medzinárodný tím archeológov našiel doteraz najstarší antický vrak, ktorý sme dosiaľ poznali len z umeleckých vyobrazení. Plavidlo sa potopilo okolo roku 400 pred naším letopočtom.
Len druhý raz sa vedcom podarilo zachytiť zvláštne morské zviera. Volajú ho bezhlavé kuracie monštrum. V skutočnosti to je holotúria, inak aj morská uhorka druhu enypniastes eximia. Nezvyčajné zviera teraz pozorovali austrálski vedci v Južnom oceáne pri východnej Antarktíde.
Pribúdajú dôkazy, že vírus herpesu môže spôsobovať Alzheimera. Pre herpes vírusy je pritom typické, že v tele dokážu takpovediac spať. Človek ich v sebe nosí bez toho, aby na seba upozornili. Po istom čase, napríklad pri oslabenej imunite, sa dokážu prebudiť a znova sa začnú množiť. A práve vtedy môžu vírusy urýchľovať tvorbu bielkovín súvisiacich s Alzheimerom a v konečnom dôsledku viesť k zlyhaniu neurónov v mozgu.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stalo sa to len pred pár týždňami. Kanada sa stala len druhou krajinou na svete, v ktorej je legálne vlastníctvo a užívanie marihuany na rekreačné účely. Kanaďania si tak produkty z marihuany môžu po novom objednávať na internete, nechávať si ich posielať domov poštou alebo zájsť do obchodu.
A čo sa následne stalo? Veľká sieť obchodov zaoberajúca sa predajom šišiek a ďalších sladkých zákuskov hlási, že naprieč rôznymi kanadskými provinciami musela pozatvárať svoje obchody. Vraj Kanaďania okamžite vykúpili všetky sladkosti.
Akurát že to nie je pravda.
--
Ďalšie hoaxy
Istá holandská firma vraj najala na prácudeväť sýrskych utečencov, no už po týždni sa v práci nik z nich neukázal, tvrdí nový protimigrantský hoax. V skutočnosti podľa webu Manipulatori.cz bolo chlapcov jedenásť a všetci mali mentálnu poruchu alebo autizmus. A výsledkom bol spor medzi firmou a mestskou radou, ktorá mala projekt zastrešovať.
Vraj ruský prezident Vladimir Putindostal svoju hviezdu na hollywoodskom chodníku slávy. Nuž, podľa webu Antipropaganda.sk nedostal, overiť sa to dá na oficiálnych stránkach tejto iniciatívy.
Nejedzte bravčové mäso. Prasatá sa totiž nepotia a keďže sa nepotia, nevylučujú z tela toxíny, takže sa im v telách premnožujú baktérie, z ktorých sa stávajú parazity a tak... V tomto nezmysle je všetko a pravdivé je len to, že prasa síce nejaké potné žľazy má, ale nepotí sa tak, ako sa potia ľudia. Ale to sa nepotia ani kurence či, keď na to dôjde, poriadne sa nepotia ani kravy.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pri fyzike je to stále hanba. Len nedávno sa stala laureátkou tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziku Donna Stricklandová – a to len ako tretia žena v dejinách tohto ocenenia.
Diskriminácia žien práve na poli prírodných vied, a predovšetkým fyziky je však oveľa, ale oveľa dlhšia. Siaha stáročia dozadu a sprevádza dejiny odboru, ktorý zväčša spájame s prácou mužov.
Ale nielen preto je našou tohtotýždňovou hrdinkou Laura Maria Caterina Bassiová. Ale aj jednoducho preto, že v neľahkých časoch polovice 18. storočia patrila k osobnostiam, ktoré obdivoval napríklad sám Voltaire.
--
Ďalšie správy z vedy
Letokruhy stromov nehovoria len o ich veku.Nový výskum naznačuje, že sa podľa nich dá sledovať aj zmena pohybu tropických cyklón. Stromy ukazujú, že v priebehu času sa ich pohyb presúva smerom k zemským pólom.
Ak chceme zachovať levy aj pre budúce generácie,presnejšie, aby levy prežili v africkej divočine, budeme na to potrebovať zhruba miliardu dolárov ročne. Ukazujú to výsledky medzinárodného tímu vedcov, ktorý sa pozrel na náklady afrických rezervácií a národných parkov.
Astronómovia našli dvojicu hviezd, ktorá krúži extrémneblízko pri sebe. Binárnay systém v planetárnej hmlovine M3-1 obehne okolo seba za tri hodiny a vedci predpokladajú, že hviezdy sa čoskoro premenia na novu.

See omnystudio.com/listener for privacy information.