Zoom

Jednu dve ráno, ďalšiu po obede, možno nejaká na ceste domov. A to teraz nespomíname, ak vám do podobného denného režimu prídu rôzne pracovné stretnutia.
Hej hej, hovoríme o pití kávy: možno aj vás zaujíma otázka, aké množstvo je pre náš organizmus ešte bezpečné. A kedy už riskujeme zdravie.
Vo vede sa ale diali aj ďalšie zaujímavé veci. Napríklad jeden výskumník tvrdí, že rozlúštil slávny a záhadný Voynichov rukopis. Akurát sa zdá, že mu neverí ani jeho vlastná univerzita.
Tento týždeň sa v podcaste ZOOM pozrieme na baktériu s umelou DNA, ktorú vedci poskladali v laboratóriu, ako je na tom tajomstvo čudného rukopisu a koľko káv je ešte bezpečné vypiť.
A ešte krátke správy z vedy
Hladina svetových morí môže vzrásť viac, než sme predpokladali. Ľadovce sa totiž topia rýchlejšie, ako sa pôvodne zdalo. Odhad z roku 2013 hovoril, že hladiny morí by do konca storočia mohli narásť o jeden meter, reálnejší je však nárast o dva metre.
Slovenský prales sa dostal na titulkuprestížneho vedeckého magazínu Nature. Snímku jedľovo-bukového pralesa vo Veľkej Fatre vytvoril Ondrej Kameniar, záber patrí k vedeckej štúdii o dopadoch klimatickej zmeny, na ktorej sa podieľalo aj Národné lesnícke centrum vo Zvolene.
Pri prieskume morského dna si výskumníci náhodou všimli dosiaľnajväčšiu známu podmorskú erupciu. Na oceánskom dne medzi Madagaskarom a Afrikou sa vytvorila päťkilometrová podmorská hora vysoká 800 metrov. Podmorský vulkán narástol ani nie za pol roka.
Jestvuje niekoľko hypotéz, ako sa dostala na našu planétu voda. Niektoré hovoria o nárazoch komét, nová zase naznačuje, že to môže súvisieť so vznikom Mesiaca pred viac ako štyrmi miliardami rokov, keď do protoZeme narazila protoplanéta veľká asi ako dnešný Mars. Práve Theia pochádzajúca z vonkajších končín slnečnej sústavy mohla doniesť vodu.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vírusy zvyčajne považujeme za našich nepriateľov. Lenže, viete ako to chodí: nepriateľ nášho nepriateľa môže byť aj našim priateľom. A keby vírusy napádali napríklad baktérie, ktoré nás ohrozujú, nuž, prečo ich nevyužiť...
Našťastie, práve takáto liečba pomohla mladému dievčaťu, ktoré by inak zomrelo. A keď už sme pri tom: dobre sa nedarí ani takým koalám, ktorým hrozí vyhynutie... a vo voľnej prírode už asi nemajú veľkú nádej na záchranu.
Tento týždeň v podcaste Zoom uvidíme, že Mesiac je stále aktívne miesto plné mesiacotrasení, že vírusy dokážu zachraňovať ľudské životy a že koaly majú vážny problém.
Krátke správy z vedy
Množstvo oxidu uhličitého, ktorý je dnes uložený v našich lesoch, znepokojivo klesá. Naznačuje to nový výskum, ktorý ako o príčine hovorí o otepľujúcej sa planéte: globálne otepľovanie síce zrýchľuje rast stromov, no to podľa vedcov nevedie k dostatočnému ukladaniu uhlíka.
Šimpanzy v zajatí sa samé naučili používať nástroje a dokázali pomocou nich vykopať ukrytú potravu. Keď im vedci nenachystali nástroje, šimpanzy si dokonca vyrobili vlastné z okolitej vegetácie.
Ľudia znečistili aj najneprístupnejšie miesta na našej planéte, plasty totiž objavili aj na dne Mariánskej priekopy. Keď sa tam teraz ponoril americký výskumník Victor Vescovo, v rekordnej hĺbke 10 927 metrov narazil na plastové vrecko a obaly od sladkostí.
Až štvrtina západoantarktického ľadu je dnes nestabilná. Nový výskum pomocou satelitov sledoval zmeny v snehovej a ľadovej pokrývke v celej oblasti a ukázal, že ľadovcový štít je za posledných 25 rokov tenší o viac ako o sto metrov a najrýchlejšie sa mení práve západná Antarktída.
Ploštice sa vyvinuli už pred sto miliónmi rokov a svoj svet zdieľali napríklad s tyranosaurami. Nová analýza DNA rôznych druhov ploštíc ukázala, že títo paraziti sú starší ako netopiere. Predpokladalo sa pritom, že práve lietajúce cicavce boli ich úplne prvým hostiteľom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na Zem sa rúti ohromná planétka. Možno nie taká veľká, ako tá, ktorá vyhladila dinosaury, no aj tak by jej dopad spôsobil globálnu katastrofu. Podobný scenár sa teraz rozhodli nasimulovať v NASA a sledovali, čo budú stovky vedcov a odborníkov robiť. Nuž, výsledky nie sú práve bohviečo.
A bohviečo pocit nemáme ani vtedy, keď naše zuby nie sú v poriadku. Akurát doteraz sme sa mohli vyhovárať na gény, no nový výskum hovorí, že to naozaj sú iba výhovorky.
Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako asteroid zničil New York, prečo nie je pravda, že zlé zuby dedíme a ako uložiť celú knižnicu kníh do molekúl.
Krátke správy z vedy
Slovenskí archeológovia a egyptológovia teraz ukázali,ako vyzeralo významné egyptské osídlenie pred 3500 rokmi. Tell el-Retábí skúmajú už viac ako desať rokov, výsledky ich výskumu zverejnila Nadácia Aigyptos v trojrozmernej vizualizácii.
Stromy v mestských oblastiach podľa všetkého žijú rýchlejšiea umierajú mladšie, ako ich príbuzní vyrastajúci na vidieku. Naznačuje to nový výskum, ktorý upozorňuje, že toto zistenie treba vziať do úvahy pri vysadzovaní nových stromov a lesov.
Drobné osy sú možno inteligentnejšie, ako sme si mysleli. Jeden druh podľa nového výskumu dokáže určiť logické súvislosti, schopnosť, ktorú sme si dosiaľ spájali len s tvormi vyšších vývojových stupňov.
Ťažba nerastov v starovekom svete významne znečisťovala životné prostredie. Teraz sa ukázalo, že aktivity dávnych Rimanov zvýšili v niektorých regiónoch koncentrácie olova v atmosfére až desaťnásobne a vzduch v Európe znečistili viac a na oveľa dlhšiu dobu, než sa predpokladalo.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vesmír si s nami robí, čo len chce. Pravdupovediac, nie je to tak úplne metafora: vždy keď sa zdá, že ho ako tak chápeme, niečo sa výrazne skomplikuje.
Napríklad teraz, zistili sme, že vesmír sa rozpína, že v ňom platia nejaké pravidlá, až... no zdá sa teraz, že vesmír sa rozpína inak, ako hovoria naše modely.
A keď už sme pri tom, že čosi je inak. S chuťami a pachmi to bude oveľa previazanejšie, než sme sa dosiaľ domnievali. A možno že pachy do nejakej miery rozoznávajú už naše jazyky.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na rozpínanie kozmu, ako sú previazané chuť a čuch a kde výsledný dojem vzniká i čo ukázal výskum, ktorý sledoval 35 rokov nadané deti.
Krátke správy z vedy
Veľký výskum oceánov a diverzity vo svete vírusov teraz narazil na zhruba 200-tisíc rôznych morských vírusov. Predchádzajúce prieskumy našli 15-tisíc druhov vírusov.
So životom v kozme to môže byť zložitejšie, ako sa domnievame.Nový výskum naznačuje, že mladé hviezdy mávajú tendenciu zničiť atmosféru svojich planét. Len časť telies máva to šťastie, že toto búrlivé obdobie mladých sústav dokáže prežiť a atmosféru si udržať.
Nový výskum mikróbov priniesol zlú správu, zdá sa, že v boji s odolnosťouna antibiotiká majú mikróby lepšie zbrane, než sme si mysleli. Ukazuje sa, že prirodzene odolné baktérie dokážu nielen na svoje potomstvo prenášať genetické mutácie spôsobujúce odolnosť, objavovala sa dokonca rezistencia nielen na konkrétny liek, ale dokonca na rôzne triedy antibiotík.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bolo tam vtedy úplne všetko, a zároveň toho bolo veľmi málo. Áno, hovoríme o období krátko po veľkom tresku: veď viete ako je to s tým zachovaním energie. No vtedy, ani krátko nato neboli ani molekuly, dokonca ani tie najobyčajnejšie.
Až postupne začal vesmír chladnúť a keď to poriadne preženieme, objavila sa chémia. Teraz vedci narazili na dôkaz existencie takejto prvej molekuly. Iní výskumníci zase experimentálne ukázali, ako zlepšiť pamäť seniorom až na úroveň dvadsiatnikov, teda aspoň na chvíľku. Akurát na to potrebujete slabé výboje striedavého prúdu.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do mladučkého kozmu, pozrieme sa, ako by sa dalo pomáhať pamäti v neskoršom veku i ako vlastne v našom tele funguje poriadne štipľavé jedlo a čo s tým podľa vedcov robiť.
Krátke správy z vedy
Na Marse zachytili prvé marsotrasenie. Otrasy zaznamenal seizmograf na marťanskej sonde InSight, podľa vedcov pochádzajú z vnútra červenej planéty. Prístroj dosiaľ zachytil štvoricu otrasov.
Vedci prvýkrát vytlačili srdce aj s cievnym systémom. Pomohla im v tom 3D tlač, použili pri nej bunky pacienta, takže telo by nemalo takýto orgán odmietať a pacient by nemusel brať silné lieky na potlačenie imunitnej odozvy.
Až miliónu druhov hrozí vyhynutie a príčinami sú činnosť a vplyv človeka. Hovorí to návrh novej rezolúcie OSN o dopadoch našej činnosti na voľnú prírodu. Dôvodmi sú strata čistého vzduchu, vody, výrub lesov, hnojenie, nadmerný výlov rýb aj celý proces klimatickej zmeny.
Čína vraj vybuduje mesačnú základňu už do desiatich rokov. Zároveň dovtedy pošle na našu prirodzenú družicu prvých taikonautov. Tvrdia to čínske štátne médiá, Spojené štáty zase hovoria, že USA sa na Mesiac chcú vrátiť už do piatich rokov.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ľudia tam príliš nechodia, najbližšie osídlenia sú kilometre vzdialené... vlastne by ste tam čakali skôr nádhernú panenskú prírodu a nie znečistenie. Lenže aj na takýchto nedotknutých miestach sa nachádzajú plasty.
Presnejšie, mikroplasty a najhoršie na tom je, že zrejme môžu putovať vzduchom - a to na obrovské vzdialenosti.
A dnes máme ešte jednu zlú a jednu dobrú správu. Zlá je, že sa stravujeme zle a postupne sa touto zlou stravou skracujeme o svoj život. Dobrá správa ale je, že vám dnes povieme, čo by ste podľa vedcov mali jesť.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na to, čo vlastne jeme, ako sa – bohužiaľ – plast šíri po celej našej planéte i na výskum, ktorý sa vraj pozrel na dlhé mužské brady a porovnal ich so psou srsťou.
Krátke správy z vedy
Mesiac stráca ročne dvesto ton vody.Vedci naznačujú, že dôvodom sú meteority. Malé množstva vody sa totiž na našej prirodzenej družici nachádzajú pod povrchom a keď na povrch Mesiaca dopadne meteorit, vyvrhne do okolia materiál, aj s vodou.
Sonda Cassini aj po svojej smrti prináša vedecké objavy. Teraz na základe jej dát vedci zistili, že metánové jazerá na severe Titanu sú oveľa hlbšie, než odborníci pôvodne predpokladali.
Otestovať sa chystajú novú vakcínu proti malárii, tentokrát sa plánujú už terénne testy. Očkovanie by malo zaručovať takmer 100-percentnú ochranu a teraz ho budú vedci skúšať na viac ako dvoch tisíckach dobrovoľníkov.
Baktérie v našom tráviacom trakte potrebujú vedieť rozlíšiť, kto je ich priateľ a ktoré mikróby môžu byť voči ním nepriateľské. Vytvorili si na to mechanizmus, pri ktorom zrejme využívajú vírusy, ktoré ich kedysi nakazili a potom sa s nimi naučili žiť.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pozrite sa poriadne do zrkadla. Čo tam vidíte?
Možno vám napadne všeličo, ale nasledujúce asi nie: celé dejiny jedného druhu. A tieto dejiny sú komplikované, s mnohými slepými odbočkami a vetvami, s predkami, ktorí sa objavili aj zmizli, s ktorými sme sa krížili a ktorí v nás zanechali stopy – i keď niekedy len na úrovni niektorých génov.
Teraz sa zdá, že vedci objavili úplne nový a neznámy druh pračloveka, ktorý sa kedysi pred desiatkami tisícov rokov žil na jednom filipínskom ostrove. A keď teda hovoríme o ukrývaní: vedci potvrdili, že mačky naozaj počujú a reagujú na svoje meno. Len sa vás rozhodli ignorovať.
Tento týždeň sa vyberieme do minulosti rodu Homo, pozrieme sa na mačky a zistíme, akému ďalšiemu materiálu po graféne vedci sľubujú veľkú budúcnosť.
Krátke správy z vedy
Do roku 2100 môže zmiznúť až 90 percent alpských ľadovcov. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozrel na dopady otepľujúcej sa klímy na európske hory. Aj keby sa nám podarilo udržať scenár mierneho globálneho otepľovania, vedci odhadujú, že zmiznúť môžu do konca storočia až dve tretiny alpských ľadovcov.
Pri zhruba 400 svetelných rokov vzdialenej umierajúcej hviezde našli exoplanétu, z ktorej zrejme zostalo len jej kovové jadro. Systém je zaujímavý tým, že nejako podobne zrejme skončí naše Slnko a Zem, astronómovia tak môžu sledovať, ako by mohla vyzerať budúcnosť nášho systému.
Ľudia na prechodoch pre chodcov mimovoľne nasledujú vzorce, ktoré popisuje matematika. Ukázal to výskum, ktorý sa zameral na spôsob, akými sa ľudia obchádzajú na plných križovatkách. Ľudia si podvedome volia čo najefektívnejšie, nie najkratšie cesty.
Proxima Centauri b vzdialená len zhruba 4 svetelné roky síce obieha v obývateľnej zóne, no vedci predpokladali, že exoplanéta je bombardovaná takými dávkami röntgenového žiarenia, že tam nič nemôže žiť. Nový výskum ale naznačuje, že to nemusí byť pravda. Napokon, dôkazom sme my: pred miliardami rokov boli podmienka na Zemi ešte drsnejšie a život prežil a vyvíjal sa.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ten čas plynie nejako rýchlejšie. A čím sme starší... no... je to neustále horšie. Tiež mávate ten pocit?
Nuž, nie je to len pocit, dokonca to je fakt a to asi aj fakt vedecký. Dôvodom je spôsob, akým funguje náš mozog a čo s ním robí naše starnutie.
Ale aby sme nezostali len takí ľudskí prízemní: zdá sa, že nám pomaly štartujú druhé mesačné vesmírne preteky. NASA totiž dostala novú úlohu: poslať astronauta na Mesiac - a to už do roku 2024.
Tento týždeň budem v Zoome rozprávať o plynutí času, kozmických misiách na našu prirodzenú družicu aj o mužskej antikoncepcii.
Krátke správy z vedy
Archeológovia našli doteraz najväčšiu fosíliu tyranosaura rexa. Volajú ho Scotty, dinosaurus má necelých deväť ton, od špičky nosa až po chvost meral trinásť metrov a žil pred 66 miliónmi rokov na území Saskatchewanu, jednej z provincií Kanady.
Baktérie dokážu putovať na vzdialenosť tisícov kilometrov. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozeral na spôsoby šírenia mikróbov, a najmä na stopy DNA, ktoré im poslúžili ako akési odtlačky prstov.
Jupiter vznikol pravdepodobne oveľa ďalej od nášho Slnka,ako sa nachádza dnes. Počítačové simulácie ukazujú, že plynný obor pôvodne vznikol až štyrikrát ďalej od hviezdy, ako je jeho dnešné poloha.
Fyzici potvrdili, že hmota a antihmota sa rozpadajú odlišne, tentokrát je kľúčom takzvaný pôvabný kvark. Podobné experimenty sú dôležité, pretože dnes poriadne nerozumieme, prečo vôbec jestvuje hmotný vesmír. A ako by mohla vyzerať nová fyzika.
Vedci narazili na viac ako štyri stovky génov, ktoré môžu súvisieť s vývojom schizofrénie. Pri analýze dát od viac než stotisíc pacientov im pomohlo strojové učenie sa, keď pomocou počítačov vedci sledovali trinásť oblastí mozgu.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keď sa dvaja pozerajú na to isté, nemusia vidieť to isté. Dobre, nie, toto nie je odporúčanie navštíviť vášho očného lekára. Možno to je fundamentálny základ toho, ako funguje náš vesmír... ak sa teda ponoríte do jeho mikroskopických hlbín kvantových fenoménov.
Experiment totiž potvrdil dávnu hypotézu, že dvaja pozorovatelia môžu vidieť úplne odlišné veci.
Dostatočne objektívny bol však úkaz, ktorý sa odohral v našej atmosfére v polovici minuloročného decembra a dozvedeli sme sa o ňom až teraz. Vybuchla tam totiž relatívne veľká planétka – a vopred sme o nej nevedeli.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na výbuch veľkého telesa v našej atmosfére, na evolúciu našich čeľustí aj na experiment, ktorý naznačuje, že v kvantovom svete nejestvuje objektívna realita.
Krátke správy z vedy
Ľudia, ktorí po eskalátore kráčajú, sú sebci.Nový výskum sa totiž pozrel na pohyb davu, plynulosť tohto pohybu a množstvo priestoru, ktorý ľudia potrebujú. A ukázal, že ak po eskalátore kráčame, pre celý dav to znamená, že pohyb je celkovo pomalší.
Prvýkrát v histórii získala prestížnu cenu pre matematikov žena. Abelovu cenu určenú vynikajúcim matematikom dostala Američanka Karen Uhlenbecková z Texaskej univerzity. Akademici ju ocenili za priekopnícke úspechy v geometrických parciálnych diferenciálnych rovniciach, kalibračných invarianciách a integrovateľných systémoch a za zásadný vplyv jej práce na analýzu, geometriu a matematickú fyziku.
Unikátne ramená a predné končatiny cicavcov nie sú nový nápad. Evolučný výdobytok, ktorý umožňuje netopierom lietať, veľrybám plávať, opiciam skákať zo stromu na strom a nám napríklad držať mikrofón pri nahrávaní, sa začal vyvíjať pred 270 miliónmi rokov. Teda ešte pred nástupom dinosaurov.
V Argentíne našli kosti najväčšieho vyhynutého medveďa,ktorý žil v Amerike pred zhruba 700-tisíc rokmi. Zviera vo vzpriamenej polohe meralo viac ako štyri metre a dospelý jedinec mal hmotnosť okolo jednej a pol tony.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jedzte zdravo. No dobre, banálnejšiu radu ste asi dávno nepočuli... takže nemusíme predstierať, že sme ďalší z výživových šarlatánov.
Zaujímavejšie otázky ale sú, čo to to zdravo vlastne je? A ako sa stravovať, keď sa chystáte podať športový výkon, napríklad idete na bežecké preteky?
Zdá sa, že veda teraz prišla s nejakými odpoveďami – i keď, úprimne, asi nás príliš neprekvapia. Prekvapením ale je, ako ďaleko je snaha o znovuoživenie mamutov. Časť mamutích buniek starých desiatky tisíc rokov sa totiž genetikom podarilo oživiť.
Tento týždeň sa v Zoome vyberieme za mamutmi, povieme si, akú diétu držať, ak plánujete športovať i ako sa NASA podarilo odfotiť rázové vlny z nadzvukových lietadiel.
Krátke správy z vedy
Astronómovia narazili na viac ako 80 supermasívnych čiernych dier, ktoré pochádzajú ešte z mladučkého vesmíru. Tieto kvazary k nám poslali žiarenie ešte z čias, keď mal kozmos desatinu svojho dnešného veku.
Ak ste hyena, žiadne ja pre vás nejestvuje, dôležitá je iba svorka. Pri sociálnom statuste to totiž majú hyeny podobne ako ľudia: nie je až také dôležité, čo naozaj viete. Ale - zdôrazňuje, že bohužiaľ - koho poznáte.
NASA špekuluje, že by na svoj návrat na Mesiac nevyužiladlho vyvíjaný nový nosný systém, ale mohla by použiť rakety súkromníkov. Tie by vesmírnu loď Orion aj s astronautmi mohli vyniesť na našu prirodzenú družicu.
Vedci zrejme vyriešili záhadu zelených ľadovcov pri Antarktíde. Príčinu tohto zvláštneho sfarbenia sa pokúšali určiť viac ako sto rokov. Dôvodom zrejme sú oxidy železa, ktoré morský ľad dokážu pri správnom dopade svetla zmeniť na zeleno.

See omnystudio.com/listener for privacy information.