Dejiny

„Žijeme v epoche úpadku, rozvratu tradičných morálnych hodnôt a spochybňovania kultúrnych výdobytkov, skrátka žijeme v dobe dekadencie. Kto je za to zodpovedný, na koho treba ukázať prstom?“
To je slovník a reč, ktorú v tej či onej podobe pozná prakticky každá generácia a s úsmevom sa nad týmito slovami môžeme povzniesť aj dnes. Veď napokon, koľkokrát sme už počuli predpovede o úplnom kolapse západnej civilizácie, kríze kapitalizmu a demokracie. A napriek tomu tu stále sú.
Čo však ak sa podobný jazyk stane nielen výrazovým, ale aj politickým nástrojom? Fašizmus môže byť v takom prípade jedným z dôsledkov. Keď študujeme napríklad Hitlerovu cestu k moci, neraz sa čudujeme ako mohli také masy ľudí v kultúrne vyspelom Nemecku podľahnúť práve nacistickej ideológii.
Ak sa ale pozrieme na to, akým jazykom sa nacisti k občanom prihovárali, zistíme, že ani nám nie je celkom neznámy.
Fašizmus preto považujeme za čoraz naliehavejšiu hrozbu aj dnes, i na Slovensku. Čo o ňom vlastne vieme? Ako sa menil a prispôsoboval požiadavkám doby či prostredia a prečo jeho vábeniu podľahli v minulosti neraz aj tie bystrejšie hlavy? S akými lžami a stereotypmi fašizmus vlastne pracoval a pracuje?
O jazyku extrému sa Jaro Valent z časopisu Historická revue porozprával s historikom a autorom knihy Fašizmus Jakubom Drábikom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jeho prísahu dodnes skladajú študenti medicíny po celom svete, zostáva preto základným etickým rozmerom pre každého lekára.  Jeho snaha o tzv. diagnostiku a poukazovanie na súvislosť medzi spôsobom života pacienta a jeho zdravím, formovali aj našu laickú predstavu o medicíne ako o ušľachtilej a užitočnej vede.  Nie je preto ťažké uhádnuť, že reč bude o Hippokratovi.
Čo však o ňom naozaj vieme? Bol reálnou postavou, géniom, ktorý položil základy lekárskej vedy na dlhé stáročia dopredu alebo skôr hovoríme o legende, mýtmi opradenom mužovi, podobne ako napríklad v prípade Homéra? 
A do akej miery je medicína, tak ako ju poznáme, výsledkom gréckej civilizácie, jej filozofie a kultúry? Boli to práve starí Gréci, ktorí ako prví upriamili pozornosť na ľudské telo?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Danielou Roškovou z Katedry všeobecných dejín FiF UK v Bratislave.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na základných i stredných školách býva často považovaný za vedľajší či dokonca "ľahší" predmet. Počúvame, že dejepis je pre praktický život nepoužiteľný a vlastne zbytočný, nikto predsa na ňom ešte nezbohatol.
No keď sledujeme v spoločnosti nárast extrémizmu a na verejnosť sa dostávajú prejavy, ktoré mali byť už iba pochovanou minulosťou, zacítime aj my chladný závan histórie. Skrátka, kto sa z dejín nepoučí, je nútený si ju zopakovať.
Aj preto pri debatách o reforme systému vzdelávania sa čoraz viac hovorí o úlohe dejepisu vo vyučovacom procese. Veď napokon práve tento "zbytočný" predmet formuje aj našu základnú hodnotovú orientáciu vo svete. Ako teda máme vyučovať dejepis? A aké by malo mať štúdium histórie miesto v celkovej hierarchii systému vzdelávania i našich hodnôť?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s dlhoročným učiteľom dejepisu a bývalým riaditeľom gymnázia v Šali Vladimírom Urbanom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Teplý stredovek i malá doba ľadová – to sú spopularizované termíny, ktoré poukazujú na posuny teplôt a zmeny podnebia v Európe za posledných zhruba tisíc rokov.
Podľa niektorých je to dôkaz, že aj súčasné globálne otepľovanie je len ďalším prirodzeným javom.
Vedci po celom svete dnes ale bijú na poplach a hovoria o globálnej klimatickej kríze s akou sa ľudstvo doteraz nestretlo a ktorá bude zasahovať do všetkých sfér ľudského života – čakajú nás podľa nich také problémy ako klimatickí migranti, veľké ekonomické škody, sociálne nepokoje a vojnové konflikty o prírodné zdroje.
Zaniká však aj to, čo už odpradávna sídli v našom vedomí, ideál krásnej zasneženej zimnej krajiny.
V čom je teda dnešná situácia iná v porovnaní s predchádzajúcimi epochami, kedy sa človek dokázal prispôsobiť výkyvom počasia? Aký vplyv mali zmeny klímy na nás v minulosti a čomu čelíme dnes?
Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprával s klimatológom a literárnym vedcom Pavlom Matejovičom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Tatári sa nepodobali Maurom. Keď dobyli Rus, nedali jej ani algebru, ani Aristotela.“ Týmito slovami zhodnotil veľký ruský básnik Alexander Sergejevič Puškin takmer dva a pol storočia mongolskej nadvlády vo východnej Európe. Kým v 11. a 12. storočí na obrovských územiach niekdajšej Kyjevskej Rusi prekvital obchod a kultúra a celá krajina nadväzovala vzťahy nielen s blízkym byzantským, ale aj širším európskym prostredím, mongolských vpád v 13. storočí uvrhol túto rozsiahlu oblasť na dlhý čas do poroby a zaostalosti.
Napriek tomu sa z vazalského postavenia voči mongolskej Zlatej Horde začal postupne vymaňovať jeden štátny útvar – Moskovské kniežatstvo. Najskôr ako ochotný výberca daní pre svojich tatárskych pánov a neskôr ako sebavedomý a silný súper, ktorý napokon zjednotil celú Rus.
Ako teda povstalo Rusko tak ako ho dnes poznáme? Hovoríme o skutočnom zjednotení alebo skôr o dobyvačnom ťažení Moskvy? A čo všetko sa Moskva naučila od svojich niekdajších pánov? Ako vyzeralo rusko-mongolské spolužitie a čo z neho v ruskom prostredí pretrvalo dodnes ?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s profesorom Miroslavom Danišom z Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sparta sa stala symbolom mužskej sily, železnej disciplíny a odvahy. A spartská propaganda fungovala perfektne. Napriek tomu bola Sparta veľkou neznámou už vo svojej dobe. Antický svet ju obdivoval, no tiež sa jej obával.
Najviac Spartu preslávil kráľ Leónidas, keď jeho 300 bojovníkov počas bitky pri Termopylskom priesmyku dlho odolávalo obrovskej perzskej prevahe.
Aj tu sa rodil mýtus a heslo: „Sparťan sa nikdy nevzdáva!“
Všetko, čo dnes o Sparte vieme, pochádza z pera historikov konkurenčných gréckych polis. Do veľkej miery je tak výsledkom zahraničnej spartskej propagandy, a nie verným odrazom reality.
Ako teda v skutočnosti vyzeral život v Sparte? Bola to prvá totalitná spoločnosť, ktorá navyše uplatňovala prísne pravidlá eugeniky?
Mali v nej Sparťanky naozaj lepšie postavenie, než ostatné grécke ženy?
A ako je možné, že si Sparťania dokázali podrobiť omnoho početnejších susedov a spoluurčovať osud gréckeho sveta po tak dlhý čas?
Sparta dodnes neprestáva fascinovať – od obdivovateľov vojenského umenia až po diktátorské režimy, ktoré sa s obľubou odvolávajú na hodnoty disciplíny a oddanosti jednotlivca voči štátnemu celku.
Ako Sparta formovala a stále formuje našu západnú civilizáciu?
Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom z Katedry histórie UCM v Trnave.
Podcast Dejiny vzniká v spolupráci s magazínom Historická revue. Moderuje ho Jaro Valent a vychádza každú nedeľu.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poznáme ho ako ikonu modernej psychológie a zakladateľa psychoanalýzy. Z fotografií na sklonku jeho života na nás často hladí múdry šedovlasý muž s bradou a prenikavým pohľadom, ktorý akoby nám siahal až na dno duše. Dnes je ale Sigmund Freud postavou, ktorú súčasná veda podrobuje čoraz väčšej kritike.
Napriek tomu pre nás, bežných laikov, predstavuje symbol záujmu o dosiaľ neprebádané a skryté stránky ľudského vnútorného sveta. V súvislosti s jeho menom nám zrejme ako prvé vyvstanú na mysli také pojmy ako oidipovský komplex, libido, narcizmus, slávne freudovské prerieknutie či rozsiahla a temná oblasť ľudského nevedomia.
Čo z jeho objavov je stále platné a do akej miery jeho definícia človeka ako bytosti motivovanej a hnanej pohlavným pudom, zodpovedá moderným poznatkom a do akej miery je to len výsledok jeho vlastného životného príbehu a vlastných postojov? Ako Freud zmenil pohľad na modernú spoločnosť?
V septembri uplynulo presne 80 rokov od jeho smrti, pozrieme sa preto na túto ikonickú tvár moderného veku. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozprával so psychiatrom a psychoterapeutom Jozefom Haštom a psychoanalytickým psychoterapeutom Martinom Podolanom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sú označovaní za najväčší národ bez vlastného štátu. Dnes sú Kurdi rozdelení medzi viacero krajín Blízkeho východu a ich snahy o samosprávu či rovno o národnú nezávislosť si u časti svetovej verejnosti získali buď značné sympatie, alebo naopak obavy či rovno antipatie. Nech sa však na tento región pozeráme akokoľvek, ich prítomnosť zásadným spôsobom ovplyvňuje geopolitiku v celej oblasti a dnes sa kurdská otázka dostáva na titulné stránky denníkov po celom svete. 
Čo však o Kurdoch vlastne vieme? O ich pôvode existuje viacero dohadov, nepodložených tvrdení či dokonca mýtov. Sú pôvodným obyvateľstvom horských oblastí na pomedzí dnešného Iraku, Turecka, Sýrie a Iránu? A našli by sme ich pôvod už v hlbokom dávnoveku ? Zmieňujú sa o ich predkoch už antickí historici a ku ktorým etnikám a národom staroveku by sme ich mohli priradiť?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Tiborom Sedláčkom z Katedry porovnávacej religionistiky na FiF UK v Bratislave.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Sľúbili sme si lásku." To bola pieseň a heslo, ktoré si ešte dobre pamätáme. Zaznievalo z námestí a ulíc pred 30 rokmi nielen v Bratislave, ale postupne spolu s elektrizujúcou atmosférou občianskeho vzdoru zaplavilo celú krajinu.
Režim, ktorý vládol v Československu po dlhých 41 rokov sa začal konečne rúcať a vláda jednej strany definitívne prichádzala aj o posledné zdanie svojej legitimity.
Všetko však odštartoval odvážny pochod pražských študentov zo 17. novembra 1989 a násilný zásah represívnych zložiek.
"Nechceme násilie" bolo preto ďalším heslom, ktoré zburcovalo davy rozhorčených ľudí a dalo napokon vzniknúť aj občianskemu hnutiu Verejnosť proti násiliu.
Odpor proti režimu však existoval už omnoho skôr – tvorili ho tzv. ostrovy pozitívnej deviácie – iniciatívy ochranárov, stretnutia umelcov mimo oficiálnej scény, púte veriacich či nekonvenčná undergroundová hudobná scéna.
Túžba po slobode v neslobodnej krajine si hľadala svoju cestu v najrôznejších podobách a prejavoch.
Ako sa to všetko začalo? A ako sa dnes máme dívať na štruktúru a prejavy pozoruhodnej spoločenskej a politickej premeny nazývanej Nežná revolúcia?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Petrom z ÚPN.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

28. október alebo až 30. október? Ktorý z týchto dátumov skutočne stál pri zrode našich moderných dejín?
V súvislosti s minuloročným jednodňovým štátnym sviatkom sa pozornosť historikov i širokej verejnosti obrátila k udalostiam z jesene roku 1918.
Ako vznikala Československa republika v kľúčových októbrových dňoch?
Kto stál pri jej zrode v Prahe a kedy sa správa o pražských udalostiach dostala na Slovensko?
Čo vlastne prijali signatári Martinskej deklarácie?
Jaroslav Valent sa rozprával s historikom Dušanom Kováčom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.