Počúvam sa

Až 40 percent z nás zažilo v detstve istú formu traumy. Ak ju nespracujeme, zapíše sa do nášho tela a mysle a nevedome ovplyvňuje aj náš život v dospelosti. Spôsobovať môže úzkosti, depresie a tiež závislosti. O tom, čo je trauma, aké rôzne udalosti ju môžu spôsobiť, ako sa prejavuje a hlavne ako ju bezpečne spracovať, hovorí psychiater a psychoterapeut Jozef Hašto.

Predstavte si, že ste už nejaký čas v partnerskom vzťahu, svojho partnera milujete a plánujete si spoločnú budúcnosť. No zrazu sa dozviete, že vám bol partner neverný. Začne sa kolotoč otázok, vysvetľovania a hlavne bolesti. O tom, či je dobré vedieť vždy všetky detaily, ako neveru odkomunikovať a či znamená automaticky koniec vzťahu hovorí terapeutka a vzťahová poradkyňa Mária Kubišová.

Alkohol už narušil a zničil veľa rodín. Je prístupný a pitie sa normalizuje. Slovensko patrí pravidelne k svetovej špičke v množstve vypitého alkoholu na osobu. Tento fenomén však prináša smutné situácie, hlavne keď závislí ľudia vychovávajú deti. Deti vychovávane v rodine alkoholika si prenášajú problémy z detstva do dospelosti. O tom, aké sú spoločné znaky dospelých, ktorých vychovali alkoholici a ako sa to odrazí neskôr na ich partnerských vzťahoch hovorí psychoterapeutka a riaditeľka Sanatória AT Jana Žemličková.

Impostor syndróm, alebo aj fenomén podvodníka, o ktorom sa hovori, že je rozšírený najmä u ľudí, ktorí sú celkom úspešní. Keď sa im niečo podarí radosť prežívajú len chvíľu, ak vôbec. Potom nastupuje najmä strach, že ich niekto odhalí, že úspech k nim prišiel úplnou náhodou, prípadne že mali len šťastie. Ak ste už mali niekedy poodbný pocit, nie ste sami, pretože prieskumy ukázuju, že takmer 70 percent ľudí sa v témach životných úspechov cítia ako podvodníci. Platí to nielen pre prácu, ale aj pre osobné vzťahy. Čo je to „fenomén podvodníka“? Ako ho spracovať a prečo vôbec vzniká? Pozvanie prijal psychológ Aleš Bednařík.

Impulzívnosť, nesústredenosť, roztržitosť, nedoťahovanie začatých veci. Tieto stavy sa samozrejme z času na čas dejú každému z nás, no ich intenzita je u ľudí s poruchou pozornosti výrazne vyššia. Myslíte si, že ADHD prevláda prevažne u detí ? Vôbec to tak nemusí byť. ADHD pretrváva aj v dospelosti, len sa prejavuje trochu inak. O tom, aké prejavy má ADHD v dospelosti, ako ovplyvňuje medziľudské vzťahy aj aké o ňom panujú mýty hovorí v tejto časti študentka psychológie a autorka instagramového komixu ADHD v 30-tke Zuzana Žiaková.

Obdobie vianočných sviatkov a silvestrovských osláv je často plné večierkov, kedy po poháriku siahnu aj ľudia, ktorí bežne príliš nepijú. Hoci aj preto, lebo sa to spoločensky patrí. Na Slovensku prevláda akési nepísané pravidlo, že sa nepatrí nepiť. Práve počas týchto sviatkov mnoho ľudí pije alkohol v snahe zlepšiť si náladu, rozveseliť sa, zahnať smútok, ale aj úzkosť a depresívne stavy. Často však dosiahnu pravý opak. V tejto časti hovorí psychoterapeutka a riaditeľka Sanatória AT Jana Žemličková aj o tom, ako spoznať, že z občasného pitia sa stala už závislosť, či závislí ľudia prežívajú sviatky ťažšie a ako vedia rodičia ovplyvniť vzťah svojich detí k alkoholu.

Vianoce sú považované za sviatky radosti a pokoja. No veľmi často býva opak pravdou. Pre mnohých práve Vianoce predstavujú enormný nápor na psychiku. Hoci si dookola hovoríme, že tento rok to spravíme inak, predsavzatia sa nám zrútia ako domček z kariet. Pretože človek sa nevie vždy vyrovnať so stresom, ktorý Vianoce predstavujú. O tom ako ich zvládnuť v pokoji a čo robiť, keď sa nenaplnia naše očakávania, hovorí psychológ Aleš Bednařík.

S istou formou agresie sa stretol už každý z nás. Stačí jeden náročný deň, neadekvátna reakcia na náš mail, jedna nevhodná poznámka, alebo stretnutie na ceste so zmäteným vodičom a zrazu sa aj z celkom pokojného človeka spustí vlna nadávok a urážok. Alebo v opačnom prípade, tieto pocity v sebe dusíme, až sa nakopia a vybuchneme v úplne nečakanom momente. O tom, aké formy agresie poznáme, ako s ňou pracovať a či nám môže niekedy aj pomôcť, hovorí klinický psychológ a súdny znalec Dušan Kešický.

Veľa zaužívaných vzorcov si do vzťahu prenášame podľa toho, čo sme videli u našich rodičov. Psychologická poradkyňa Jolana Kusá hovorí, že o tom, ako by to malo fungovať v rodine, by sme sa mali učiť už v škole, aby sme do vzťahu nevstupovali nepripravení. Od partnera stále očakávame, že zariadi naše šťastie a spokojnosť, no zabúdame, že je to v prvom rade naša zodpovednosť. V manželstve by sme mali komunikovať tak, ako keď pripravujeme sendvič. Najskôr pochvala, potom ako by sme niektoré veci chceli zmeniť a vyjadrenie našich pocitov. Hovorí tiež, že protiklady sa síce priťahujú, ale oveľa častejšie sa rozvádzajú.