Počúvam sa

Sny nie sú náhoda. Objavujú sa nám v nich všetky naše potlačené emócie. Ak by sme nesnívali, bol by to problém. Psychológ Dušan Fábik hovorí, že by nás zaplavilo množstvo rôznych nespracovaných emócií, ktoré by vyvolávali napríklad stres alebo úzkosť. Naše sny nám pomáhajú sa vysporiadať s vedome, alebo aj nevedome potlačenými emóciami počas dňa, a preto by sme im mali venovať dostatočnú pozornosť.

Často je náš vzťah k sebe samému naštrbený, bez láskavosti a súcitu. V momentoch nášho zlyhania pristupujeme k sebe zbytočne tvrdo a povieme si, že "tak mi treba" alebo spadneme do seba-ľútostného "toto sa deje iba mne". Pri seba-súcite si však namiesto týchto myšlienok prejavujeme hlavne porozumenie a podporu. Práve láskavosť má moc preniesť nás preč z nášho trápenia pomerne rýchlo a efektívne. O tom ako vyzerá seba-súcit, ako na ňom pracovať a ako nájsť balans aj s našim vnútorným kritikom hovorí psychologička Michaela Trúchla.

Z psychologického hľadiska sa láska radí medzi primárne druhy potrieb. Má veľa podôb a všetci po nej túžime. Niekedy až tak veľmi, že si ani neuvedomíme a skončíme v nezdravom, možno až v patologickom vzťahu. V období najväčšej zamilovanosti sa napríklad citovo závislý partner môže javiť úplne ideálne. Avšak, keď sa vzťah po opadnutí zamilovanosti dostane do ďalšej fázy, môže mať partner tendenciu často sa hádať, prehnane žiarliť a byť hysterický. O varovných signáloch toxického vzťahu aj o tom, prečo v ňom napriek nespokojnosti zostávame, hovoril neuropsychológ Robert Krause.

Pri hľadaní partnera zohráva úlohu to z akého rodinného prostredia pochádzame. Aj preto sa môže stať, že si podvedome vyberáme stále rovnaké typy partnerov. Platí to aj v prípade, že rodičia nám neboli práve príkladom fungujúceho a zdravého vzťahu. Často máme tendenciu uveriť aj rôznym romantickým mýtom, napríklad, že pravá láska je len jedna, alebo že nám partner naplní naše potreby. Na vzťahoch treba však dlhodobo pracovať a hlavnou esenciou je komunikácia. Dôležité sú aj maličkosti, napríklad, že sa potešíme, keď ten druhý príde domov a zaujímame sa aký mal deň. Hosťom tejto časti bol psychológ-psychoterapeut a socioterapeut Ľudo Dobšovič.

Online aktivitám našich detí by sme mali venovať dostatočnú pozornosť. Komunikácia je základ. Mali by sme sa rozprávať bežne a otvorene o tom, čo robíme, keď sme na mobile a nemali by sme znevažovať to, čo na internete robí dieťa. Tak, ako ho v skutočnom svete sprevádzame, mali by sme to rovnako robiť aj v online svete, aby sa predišlo zraneniam.

Poznáme páry, ktoré sa hádajú od rána do večera kvôli maličkostiam, niekto tvrdí, že sa neháda vôbec a u iných zas prevláda tichá domácnosť. Slovo hádka je pre nás strašiakom a veľa ľudí si myslí, že konflikty sú pre vzťah nezdravé. No nemusí to tak úplne byť, ak vieme na sebe pracovať, pomenovať svoje emócie a neurážať toho druhého. Dôležité je zostať v téme a nevyťahovať kostlivcov zo skrine. Hádka môže byť aj inšpirujúca a spoznáme vďaka nej seba aj partnera. Mala by mať však svoje pravidlá. Hovorí v tejto časti podcast PCA terapeutka, socioterapeutka a facilitátorka skupín osobnostného rozvoja Lívia Dobšovič.

Už len tento diel seriálu a idem do postele. Veď to dospím. Spánok z času na čas jednoducho obetujeme kvôli iným veciam. Jedna prebdená noc pre telo nepredstavuje problém, no ak sa to deje častejšie, naša myseľ a telo nám to dajú pocítiť. Štvor či päťhodinový spánok nám rozhodne nestačí. Tomáš Eichler je neurogenetik, ktorý pôsobí v Research Institute of Molecular Pathology a Konrad Lorenz Institute for Evolution and Cognition Research vo Viedni. Objasnil mechanizmy spánku a zobúdzania sa červov. Jeho článok zverejnil vedecký časopis Science. Tomáš sa venuje popularizovaniu vedy, meditácii a kritickému mysleniu.

Jednou zo zásad sebaobrany je použiť svoj hlas. Hovorí v podcaste Bianka Urbanovská, ktorá je inštruktorkou povzbudzujúcej sebaobrany ZA SEBA. Búra mýty o tom, že sebaobrana je len o bitke a naučených hmatoch. Snaží sa pomôcť ľuďom, ktorí si násilím prešli, ale učiť hlavne prevenciu proti násiliu. Hovorí tiež o tom, že šanca napadnutia cudzím človekom je veľmi malá. Oveľa pravdepodobnejšie je, že to bude niekto koho poznáme. Venuje sa fyzickej sebaobrane no hlavne tej psychickej, ktorá nás učí povedať nie a stanoviť si osobné hranice.

Premýšľanie nie je problém, problém je ako rozmýšľame. Hovorí v podcaste psychológ Aleš Bednařík, ktorý sa venuje happytariánstvu. Za happytariána sa môže považovať človek, ktorý vedome robí niečo pre posilňovanie šťastia a zmysluplnosti v živote. Podľa neho však nielen téma šťastia, ale mnohé psychologické témy sú poprepletané mýtmi. Preto si napríklad nemyslí, že každý si je zodpovedný za svoje šťastie. V tejto časti sa budeme venovať hlavne prílišnému premýšľaniu. Ako napríklad evolúcia ovplyvnila to, že sme citlivejší na negatívne informácie. Či budeme šťastní ak nebudeme príliš premýšľať. A čo nám môže pomôcť, keď sa náš mozog vzďaľuje od prítomného okamihu?

Keď nás bolí zub, utekáme hneď k zubárovi, no keď človeka bolí duša, tak sa zavrie doma a je sám. Podľa psychologičky Jany Žemličkovej nemáme patent na všetko, aby sme dokázali všetkému rozumieť. Základom je komunikácia, v ktorej by sme sa však mali vyvarovať nevyžiadaným radám. Hovorí tiež o tom či sa vieme úplne spoznať. Či vo vzťahoch strácame svoje ja a aké vzorce si preberáme z rodiny. A tiež ako sa vrátiť späť k sebe, keď zablúdime.

Počúvam sa je podcast o porozumení nielen iným, ale hlavne sebe samému. Rozhovormi so psychológmi a odborníkmi vás bude sprevádzať redaktorka Rádia Expres - Dominika Turiaková.