Dejiny

Poznáme ho predovšetkým ako manžela Márie Terézie, formálneho spoluvládcu a rímsko-nemeckého cisára. František Štefan Lotrinský bol však napriek množstvu svojich titulov mužom bez faktickej politickej moci.
Napriek tomu sa aj do našich dejín výrazne zapísal ako nadaný podnikateľ a obchodník, ktorý neraz vypomáhal aj štátnej pokladnici vysokými pôžičkami.
Vari najvýraznejšie sa jeho prítomnosť podpísala na panstve v Holíči a blízkom okolí. A nie je to len nádherný kaštieľ, postavený v duchu viedenského tereziánskeho klasicizmu, ale aj početné manufaktúry v okolí a unikátny štvorkrídlový žrebčín v Kopčanoch. Holíčska keramika sa práve vďaka schopnostiam a vytrvalosti Františka Štefana Lotrinského stala vo svojej dobe pojmom a jeho manufaktúry na výrobu tkanín v Šaštíne zasa zásobovali cisársku armádu.
Napriek obrovským majetkom však často vystupoval ako muž, ktorý si nepotrpel na dvorské cerémonie a súčasníci mu vyčítali, že vedie takmer až meštiansky spôsob života.
Kto bol teda František Štefan Lotrinský a akým spôsobom ovplyvnil aj život na Slovensku? A v akom stave je architektonické dedičstvo, ktoré nám po ňom zostalo?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Radoslavom Ragačom, riaditeľom Sekcie kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Ešte nikdy v histórii ľudských konfliktov nevďačil taký veľký počet ľudí takej hŕstke“ – to sú slová britského premiéra Winstona Churchilla, ktoré predniesol 20. augusta roku 1940 pred Dolnou snemovňou britského parlamentu.

Jeho slová nielen platili v tej chvíli, keď sa o Veľkú Britániu ešte len roztáčala obrovská letecká bitka, ale o to viac platili v nasledujúcich dňoch a týždňoch.

Ostrovná krajina sa počas leta a začiatkom jesene 1940 premenila na pevnosť, ktorú bránili letci často na pokraji fyzických i duševných síl. A hoci sa zdala byť nemecká prevaha vo vzduchu ohromujúca, odhodlanie nikdy sa nevzdať a viera v dobrý koniec sa nakoniec vyplatili.

Veľká Británia sa však ubránila aj vďaka veľkému počtu letcov, ktorí prišli brániť túto poslednú baštu slobody a demokracie v Európe z krajín, okupovaných nacistickým Nemeckom. Boli medzi nimi aj Čechoslováci, ktorí sa neraz po strastiplnej ceste do tejto krajiny zapájali do Kráľovského letectva, aby aspoň tu mohli vzdorovať čoraz viac sa rozpínajúcemu nacizmu.

Ako teda vyzerali kľúčové chvíle a dni leteckej bitky o Britániu? Bola na ňu táto ostrovná krajina pripravená a prečo sa napokon nemecký plán na získanie vzdušnej nadvlády a následnej invázie nepodaril? A čo znamenalo toto čiastkové víťazstvo nad nacizmom z perspektívy celkového vývoja v druhej svetovej vojne?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s Martinom Poschom z HÚ SAV a s Martou Majerčík z Memorial Association for free Czechoslovak Veterans.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Ešte nikdy v histórii ľudských konfliktov nevďačil taký veľký počet ľudí takej hŕstke“ – to sú slová britského premiéra Winstona Churchilla, ktoré predniesol 20. augusta roku 1940 pred Dolnou snemovňou britského parlamentu.

Jeho slová nielen platili v tej chvíli, keď sa o Veľkú Britániu ešte len roztáčala obrovská letecká bitka, ale o to viac platili v nasledujúcich dňoch a týždňoch.

Ostrovná krajina sa počas leta a začiatkom jesene 1940 premenila na pevnosť, ktorú bránili letci často na pokraji fyzických i duševných síl. A hoci sa zdala byť nemecká prevaha vo vzduchu ohromujúca, odhodlanie nikdy sa nevzdať a viera v dobrý koniec sa nakoniec vyplatili.

Veľká Británia sa však ubránila aj vďaka veľkému počtu letcov, ktorí prišli brániť túto poslednú baštu slobody a demokracie v Európe z krajín, okupovaných nacistickým Nemeckom. Boli medzi nimi aj Čechoslováci, ktorí sa neraz po strastiplnej ceste do tejto krajiny zapájali do Kráľovského letectva, aby aspoň tu mohli vzdorovať čoraz viac sa rozpínajúcemu nacizmu.

Ako teda vyzerali kľúčové chvíle a dni leteckej bitky o Britániu? Bola na ňu táto ostrovná krajina pripravená a prečo sa napokon nemecký plán na získanie vzdušnej nadvlády a následnej invázie nepodaril? A čo znamenalo toto čiastkové víťazstvo nad nacizmom z perspektívy celkového vývoja v druhej svetovej vojne?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s Martinom Poschom z HÚ SAV a s Martou Majerčík z Memorial Association for free Czechoslovak Veterans.

Pred prvou svetovou sa zdali byť tieto oblasti veľkou a ešte neobsadenou krajinou medzi Alžírskom a Egyptom. Hoci sa tieto rozsiahle historické územia Tripoliska, Kyrenaiky a Fezzánu nachádzali pod osmanskou nadvládou, v skutočnosti sa tešili veľkej miere autonómie.
Spoza mora však na ne pokukovalo čoraz ambicióznejšie Taliansko a vo svojich predstavách chcelo tento priestor obsadiť a premenovať ho v duchu slávnej rímskej minulosti na Líbyu.
Prvá polovica 20. storočia je tak príbehom bezohľadnej dobyvačnej talianskej politiky, ktorá nadobudla svoju najbrutálnejšiu podobu po nástupe fašizmu. Proti nemu sa naopak postavilo svojrázne islamské hnutie Sanúsíja aj z jeho duchovnými vodcami na čele, predovšetkým Omarom al-Muchátrom, zobrazenom v slávnom filme Lev púšte.
Ako teda vyzeral stret talianskeho imperializmu a fašizmu s islamskými bojovníkmi v nekonečných púštnych priestoroch severnej Afriky? A ako sa tento boj na život a na smrť premietol do celkového vývoja Líbye, tak ako ju poznáme dnes?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o tejto menej známej kapitole dejín európskeho imperializmu rozprával s politológom a arabistom Tomášom Michaľákom, spolupracovníkom Ústavu orientalistiky SAV.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zvyklo sa mu hovoriť aj blízkovýchodné Švajčiarsko. Libanon so svojou pestrou náboženskou a etnickou skladbou naozaj môže dodnes v mnohom pripomínať spomínaný európsky štát, no s tým rozdielom, ži vzájomné spolužitie jeho obyvateľov v uplynulých desaťročiach nebolo ani zďaleka harmonické.
Práve naopak, krajinou otriasli viaceré vnútorné konflikty, pričom najvýraznejšie do jej života zasiahla občianska vojna z rokov 1975 – 1990. A rovnako ako vtedy i dnes, počas pretrvávajúcej krízy v Sýrii je táto krajina v centre našej pozornosti a mnohé, čo sa v nej odohráva je predobrazom celého Blízkeho východu.
Avšak ak chceme skúmať korene týchto konfliktov a mimoriadne zaujímavého politického vývoja v Libanone, musíme sa pozrieť hlbšie do minulosti.
Ako vlastne Libanon vznikol a akú úlohu v jeho živote hrali západné mocnosti na jednej strane či panarabské hnutie na strane druhej? Kedy po prvý raz hovoríme o Libanone ako o jednotnej krajine a aký politický model sa v nej vlastne presadil?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s politológom a arabistom Tomášom Michaľákom, spolupracovníkom Ústavu orientalistiky SAV.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tí, ktorí boli strojcami represií, sa napokon sami ocitli na ľavici obžalovaných – aj takúto podobu malo obdobie začiatku 50. rokov v Československu.
Krajina sa ponorila do špirály obvinení, represií a fantastických priznaní, v ktorých sa bývalí vysokí funkcionári komunistickej strany pre seba dožadovali spravodlivého trestu a opakovali vopred naučené scenáre širokého protištátneho sprisahania. 
Monsterprocesy – ako sa týmto politickým súdnym procesom pred očami širokej verejnosti hovorilo – mali viacero podôb. Postihovali najskôr príslušníkov odboja počas 2. svetovej vojny, pokračovali cez predstaviteľov cirkví a postupne dopadli aj na tých, ktorí sami organizovali prvé kolo represií.
V mnohom tak vývoj v Československu kopíroval čistky v Sovietskom zväze, ktoré sa zároveň  stali predobrazom či modelom pre ďalšie upevnenie komunistického režimu.
Koho všetkého tieto procesy napokon postihli a do akej mieri boli inšpirované či priamo nadiktované z Moskvy? A ako fungovala komunistická súdna mašinéria v Československu? 
Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s Ondrejom Podolcom, vedeckým pracovníkom ÚPN, ktorý tiež prednáša na Katedre právnych dejín a právnej komparatistiky Právnickej fakulty UK v Bratislave.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Boli stredovekými utečencami a zámienkou na mongolský vpád v roku 1241, ktorý takmer zničil stredoveký uhorský štát. Reč bude o Kumánoch, ktorí sa aj napriek mongolskej katastrofe stali trvalou súčasťou pestrej skladby obyvateľstva celej Karpatskej kotliny.
Ich podivný zjav a spôsob obliekania, nomádsky spôsob života, šamanizmus a vyspelé vojenské umenie sa stali dôvodom, prečo sa zvyšok krajiny na nich díval s obavami a neraz aj s otvoreným nepriateľstvom.
A hoci sa zdalo, že toto polodivoké etnikum bude len ťažkým a sotva stráviteľným sústom pre uhorskú stredovekú spoločnosť, napokon sa z Kumánov stala užitočná vojenská sila, ktorá okrem iného strážila hranice krajiny.
Ako teda vyzeral stred kultúr, vier i spôsobu života v našich uhorských podmienkach? Aký bol napokon ďalší osud tohto stepného národa a ako sa zapísal do našich dejín?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával Michalom Holeščákom z Archeologického ústavu SAV.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Koncom roka 1918 sa na mape strednej Európy objavilo viacero nových štátov – medzi nimi aj stále formujúce sa Československo a na sever od našich hraníc za ešte dramatickejších okolností aj nový Poľský štát.
Hoci sa tak prvá svetová vojna skončila, ani zďaleka to neznamenal pokoj zbraniam. Naopak, začalo sa nové kolo konfliktov, hraničných ale aj omnoho zásadnejších, v ktorých sa rozhodovalo o ďalšom smerovaní nielen tejto časti starého kontinentu. 
Vari najlepším príkladom týchto udalostí bola veľká bitka o Varšavu z polovice augusta 1920, v ktorej sa stretla Červená armáda nového boľševického Ruska a vojská obnoveného Poľska. Zázrak na Visle, tak ako sa zvykne hovoriť poľskému víťazstvu v tejto bitke presne pred sto rokmi, zastavil na čas boľševickú hrozbu, ktorá v tom čase visela na Európou.
Ako však máme týmto udalostiam rozumieť dnes? Išlo aj v tejto bitke o osud celého európskeho kontinentu a ako sa na tieto udalosti pozerali predovšetkým západné dohodové mocnosti?
Aká bola predstava Francúzska či Veľkej Británie o novom usporiadaní v strednej a východnej Európe po páde starých monarchií? Kto bol stúpencom a odporcom nového Versailleského systému?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa  rozprával s Michalom Kšiňanom z Historického ústavu SAV.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poznáme ho väčšinou z opačnej strany, predovšetkým z amerických filmov, spracovávajúcich vo viac či menej kvalitnej podobe boje v Pacifiku počas 2. svetovej vojny.
Aj po desaťročiach nás šokuje svojou krutosťou, bezohľadnosťou až fanatizmom. No zároveň vyvoláva v nás zvedavosť a otázky po jeho podstate. Ako už asi tušíte, reč bude o modernom japonskom militarizme.
Ten sa však vo vyhrotenej podobe prejavoval už výrazne skôr, než pri legendárnom útoku na Pearl Harbor či neústupčivom spôsobe boja, ktorý napokon krajinu vychádzajúceho slnka priviedol k atómovej katastrofe v Hirošime a Nagasaki.
Japonská okupácia Kórejského polostrova či rozsiahlych priestorov Mandžuska, imperiálna a mimoriadne krutá vojna proti Číne či v ďalších častiach východnej Ázie – to všetko nám dáva dostatok dôvodov, aby sme pátrali po vysvetlení a koreňoch japonského militarizmu.
Odkiaľ sa zobral a ako súvisel s procesom tzv. westenizácie japonskej spoločnosti? A prečo si práve armáda získala v Japonsku v prvej polovici 20. storočia také dominantné a prakticky nekontrolovateľné postavenie?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Františkom Paulovičom z Katedry východoázijských štúdii FiF UK v Bratislave.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Človeka akoby sprevádzal od nepamäti – luk a šíp, boli už v dávnych dobách predlženým ramenom a okom strelca.
To, čo bolo na prvý pohľad vzdialené, mohlo byť odrazu na dosah ruky. Mnohí preto považujú luk popri písme či kolese za jeden z najdôležitejších  vynálezov ľudstva. 
Stretávame sa s ním už v starých kultúrach, ale aj v našom európskom stredoveku, kedy dobre trénovaná skupina lukostrelcov neraz rozhodovala bitku a ovplyvňovala tak výsledok celej vojny. 
Môže sa zdať, že práve streľba z luku je tým najprirodzenejším spôsobom boja, no vyžaduje si tréning, vytrvalosť a sústredený postoj. Luk by sme pritom v tej či onej podobe našli takmer v každej kultúre, hoci dnes patrí skôr už k športovým aktivitám. 
Ako však lukostreľba ovplyvňovala ľudské dejiny? A skončila sa vynálezom strelných zbraní jej éra?
Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s Dávidom Filipom zo zámockej skupiny historickej lukostreľby Aquilas z Hlohovca.

See omnystudio.com/listener for privacy information.