V tejto epizóde sa rozprávame s neurobiologičkou Dominikou Fričovou, ktorá je vedúcou translačného výskumu neurodegeneratívnych ochorení na II. neurologickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Je tiež autorkou knihy Cesta do mozgu a späť.

Spolu sa pozeráme na to, prečo mozog nie je jednoduchý súbor tlačidiel na šťastie, lásku či pokoj. Hovoríme o nude, dopamíne, sociálnych sieťach, spánku, meditácii aj o tom, prečo telo niekedy cíti to, čo si my ešte nevieme pomenovať.

Dominika vysvetľuje, že nuda je priestor, v ktorom sa stretávame sami so sebou. Vysvetľuje, prečo nás telefón priťahuje tak silno, hoci vieme, že nám často neprospieva. Hovorí tiež o tom, že náš mozog nie je múdry, ale pracuje na základe skúseností, ktoré postupne pribúdajú a aj vďaka tomu sa učíme a meníme.

V epizóde sa dozviete aj to:

• prečo je nuda dôležitá pre sebareflexiu,

• ako dopamín súvisí nielen s odmenou, ale aj s objavovaním a pohybom,

• ako nás ovplyvňujú sociálne siete a krátke videá,

• čo je neuroplasticita a prečo sa mozog mení celý život,

• prečo deti ešte nevedia regulovať emócie ako dospelí,

• ako spolu súvisia psychika, telo a psychosomatika,

• prečo meditácia nie je o vypnutí myšlienok,

• a prečo by sme v strese nemali ako prvé obetovať spánok a pohyb.

*Túto epizódu, ako aj bezplatné online psychologické poradenstvo pre svojich poistencov, vám prináša zdravotná poisťovňa Dôvera.

*Upozornenie: Táto epizóda obsahuje reklamný spot vytvorený pomocou umelej inteligencie (AI).

Na dieťa sa pripravujeme mesiace. Čítame knihy, sledujeme jeho vývoj, riešime pôrod. Oveľa menej sa však hovorí o tom, čo sa po narodení dieťaťa deje so ženou.

V tejto epizóde sa Dominika Turiaková rozpráva s psychologičkou Janou Zemandl o téme matrescencia — hlbokej biologickej, psychologickej a sociálnej premene ženy na matku.

Prečo sa žena po pôrode niekedy nespoznáva? Prečo môže cítiť obrovskú lásku a zároveň smútok, úzkosť alebo stratu? Ako sa v materstve mení mozog, vzťahy, partnerstvo aj pohľad na samu seba? A prečo je dôležité ženy nestrašiť, ale ani nezľahčovať to, čo prežívajú?

V podcaste POČÚVAM SA sa dozviete aj to, prečo sú protichodné pocity v materstve normálne, ako emócie súvisia s potrebami, kedy je dobré vyhľadať pomoc a prečo matky potrebujú bezpečie, podporu a komunitu.

Táto epizóda je pre všetky ženy, ktoré sa v materstve niekedy cítili zmätene, osamelo alebo previnilo a tiež pre ich partnerov, rodinu a okolie, ktoré im chce lepšie rozumieť.

Jana Zemandl tiež pôsobí na Neonatologickej klinike intenzívnej medicíny na NÚDCH a je aj spoluautorka knihy Psychológia pre milujúcich rodičov. 

*Túto epizódu, ako aj bezplatné online psychologické poradenstvo pre svojich poistencov, vám prináša zdravotná poisťovňa Dôvera.

Hostkou je Zlatica Maarová zo Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí. Jej životný príbeh vedie cez viaceré krajiny, budovanie slovenských komunít v zahraničí, dobrovoľníctvo aj pomoc ľuďom na okraji spoločnosti. Otvorene hovorí aj o veľmi osobnej strate dieťaťa, ktoré zomrelo krátko po narodení, a o tom, ako sa človek učí niesť bolesť ďalej životom.

Významná časť rozhovoru je venovaná rodičom LGBTI+ detí. Čo sa deje v rodine, keď dieťa povie pravdu o sebe? Prečo môže byť aj otvorený rodič zaskočený? A ako môže podpora komunity pomôcť rodičom prejsť od strachu a neistoty k prijatiu? Hovoríme aj o knihe Niečo ti chcem povedať, ktorá sa zameriava na inklúziu, rodinné vzťahy, súrodenecké väzby a prekonávanie predsudkov v spoločnosti.

Rozhovor je o láske, rodičovstve, strate, dôvere a o tom, že prijatie nie je vždy okamih, no občas dlhá cesta.

*Túto epizódu, ako aj bezplatné online psychologické poradenstvo pre svojich poistencov, vám prináša zdravotná poisťovňa Dôvera.

Keď sa povie zdravý životný štýl, často myslíme na kalórie, pohyb, diéty alebo číslo na váhe. Oveľa menej však hovoríme o hanbe, výčitkách, tlaku na výzor, emočnom prejedaní a o tom, ako veľmi dokáže jedlo ovplyvniť náš vzťah k sebe.

V tejto epizóde podcastu Počúvam sa sa rozprávame s výživovou špecialistkou Tatianou Kyseľovou o tom, prečo dnes máme o výžive viac informácií než kedykoľvek predtým, no zároveň sa v nej mnohí cítime stratení. Hovoríme o sociálnych sieťach, porovnávaní sa, tlaku na dokonalé telo, diétach, emočnom jedení aj o tom, prečo jedlo nie je „dobré“ alebo „zlé“.

Tatiana vysvetľuje, kedy sa snaha o zdravý životný štýl môže zmeniť na psychickú záťaž, prečo výčitky a strach netreba ignorovať a ako sa učiť rozlišovať medzi fyzickým a emočným hladom. Otvárame aj tému obezity ako komplexného problému, ktorý nemožno zjednodušiť na vetu menej jedz a viac sa hýb.

*Túto epizódu, ako aj bezplatné online psychologické poradenstvo pre svojich poistencov, vám prináša zdravotná poisťovňa Dôvera.

Pozvanie prijala psychologička a fertility koučka Marcela Korčeková, ktorá otvorene hovorí o svojej vlastnej ceste za materstvom, o prekážkach, ktoré musela prekonať, i o tom, prečo sa rozhodla pomáhať ženám a párom prechádzajúcim podobnou skúsenosťou. O tom, ako ovplyvňuje neplodnosť identitu ženy, prečo je dôležité o tejto téme rozprávať, aké stigmy pretrvávajú v spoločnosti, ale aj to, ako sa dá so smútkom a nenaplnenými očakávaniami pracovať a nájsť zmysel života mimo rodičovskej role.

V tejto epizóde podcastu Počúvam sa sa rozprávame so stand-up komičkou Dianou Renner o tom, kde vzniká humor, ako sa píšu vtipy a prečo je zlyhanie prirodzenou súčasťou stand-upu. Diana hovorí o svojich začiatkoch v Austrálii a Belgicku, o vystupovaní v angličtine, návrate na Slovensko aj o tom, ako sa cíti ako žena v prostredí, kde stále dominujú muži.

Rozoberáme aj ženské témy na pódiu, sebairóniu, reakcie publika, hejt na internete a to, ako môže humor pomáhať spracovať bolestivé skúsenosti. Diana otvorene hovorí o detstve, poznámkach na telo, aj o tom, prečo verí, že humor dokáže ľudí spájať.

Hostkou je autorka kníh "Takto Láska nemá vyzerať"  a "Číča ešte nevečerala", Barbora Grič. Ako dieťa alkoholika musela byť stále v strehu. Riešila aká verzia otca domov príde a či sa rodičia pohádajú. Barbora opisuje to, čo sa dialo a ešte aj deje v mnohých domácnostiach – že sa o veciach a problémoch nehovorí. Rozobrali sme, čo si z takéhoto prostredia nesieme do dospelosti, do svojich vzťahov, do toho, ako vnímame seba, aj čo považujeme za normálne. Hovorí aj o tom, čo sa deje, keď človek vyrastá v prostredí, kde ticho neznamená pokoj, ale napätie.

Terézia Sinčáková sa venuje psychologickému významu rozprávok, mýtov a príbehov. Možno ste si aj vy niekedy mysleli, že klasické rozprávky sú zastarané, príliš temné, príliš tvrdé, príliš neaktuálne. Práve preto sa v tejto epizóde pozrieme inak. Hovoríme o príbehoch, ktoré nás formovali, o postavách, ktoré v nás niečo zanechali, a aj o tom, prečo možno rozprávky nie sú len povinné večerné čítanie pred spaním , ale niečo, čo veľmi úzko súvisí s našou psychikou, vývinom, či vnútorným svetom. Rozobrali sme aké knihy pre dieťa vybrať, či sú pasívne princezné problém, alebo im radšej ukázať Pippi Dlhú Pančuchu. Či je Emil z Lönnebergy len príbeh o neposlušnom chlapcovi a čo nás tak veľmi priťahuje na príbehu o  Harrym Potterovi.

Hosťom tejto epizódy je psychológ Robert Vavro. Hovoríme o manipulácii, o ktorej dnes počúvame čoraz častejšie či už v politike, na sociálnych sieťach, ale aj v osobných vzťahoch. Niekedy máme pocit, že nás niekto ovplyvňuje alebo tlačí do rozhodnutí, ktoré by sme možno inak neurobili. Zaujímavé však je, že psychológovia hovoria, že manipulácia nie je len nástroj mocných alebo neetických ľudí. V určitej miere ju používame všetci – často aj bez toho, aby sme si to uvedomovali. Ako manipulácia funguje? Prečo jej podliehame? A ako sa voči nej brániť?

Samuel Kováčik je teoretický fyzik, popularizátor vedy, zakladateľ projektu Vedátor a autor viacerých kníh. Hovorí o tom, že najmä mladí muži sa cítia osamelo a nenaučili sa budovať si vzťahy. Aj globálny prieskum spoločnosti Ipsos medzi približne 23-tisíc ľuďmi z 29 krajín naznačil, že časť mužov z generácie Z má dokonca tradičnejšie názory na rodové roly než staršie generácie.

Čo sa teda deje s mužskou identitou v 21. storočí? Je to dôsledok sociálnych sietí, ekonomických zmien, kultúrnych posunov – alebo len prirodzená fáza spoločenského vývoja?