Počúvam sa

Hovorí sa, že život je cesta. Niektorí po nej kráčajú opatrne, iní sa nechávajú unášať. A niekedy potrebujeme odísť, aby sme sa znova našli. Cestovanie nie je len o mapách a destináciách, je aj o hľadaní rovnováhy, pokoja a seba samého. O tom, čo nás učia krajiny, ktoré navštívime, a ľudia, ktorých stretneme. V tejto časti sme sa s cestovataľkou a blogerkou Miladou Konečnou ( Mili Mundo) rozprávali o tom, ako cestovanie vplýva na duševné zdravie a ako nám môže pomôcť spomaliť. Mili hovorí aj o tom, ako ju preverilo sólo cestovanie a čo ju zas najviac naučilo cestovanie vo dvojici. Dotkli sme sa aj toho, že pokoj v Himalájach nenájdeme, ak ho nemáme v sebe.

Jej život je úzko spätý s diagnózou jej manžela – ALS. Choroba, ktorá postupne berie pohyb aj možnosť hovoriť, sa stala súčasťou ich vzťahu a každodennosti. Keď sa už zdalo, že ich spoločná cesta sa naplní a manžel mal dokonca stanovený termín eutanázie, prišla správa, ktorá všetko zmenila. Dozvedeli sa, že čakajú dieťatko. A z rozhodnutia odísť sa stalo rozhodnutie zostať. Dnes Martina "Buca" Kavalírová vychováva ich dcérku. V podcaste sa dozviete, ako ju zmenilo materstvo, ale aj o každodennosti a ako sa pozerá na bežné problémy ľudí. Martina tiež veľmi úprimne hovorí o nádeji a že jej životná cesta jej zatiaľ ukázala, aby verila sama sebe, no zároveň sa nebála požiadať o pomoc.

Téma straty dieťatka zostáva pre mnohé ženy skrytá, a pritom ju potrebujú počuť – aby vedeli, že v tom nie sú samy. Veríme, že tento rozhovor pomôže nielen tým, ktoré si tým prešli, ale aj nám ostatným, aby sme sa nebáli byť citlivejší, keď sa niekoho dotkne smútok. Hostkou tejto epizódy bola zakladateľka združenia Tanana Lucia Kubíny, ktorá pomáha ženám a rodinám prejsť touto stratou – s pochopením a láskavosťou. Rozprávali sme sa o rôznom smútení partnerov aj ako sa rozprávať o strate so súrodencom. Lucia hovorí, že smútok nie je priamka, ktorá má koniec, ale prichádza vo vlnách aj roky.

Ako dospelí máme niekedy tendenciu vstupovať do detskej hry, opravovať ju alebo usmerňovať, no práve pozorovanie nám otvára dvere k porozumeniu. Dieťa si cez hru spracúva emócie aj situácie a my mu môžeme pomôcť najviac vtedy, keď mu dovolíme viesť vlastný príbeh. Hra totiž nie je len zábava, ale aj prirodzený jazyk dieťaťa. Dozviete sa tiež, aj či sa ako dospelí hráme dosť a aké benefity to pre nás môže mať. Hostkou tejto časti podcastu Počúvam sa je psychoterapeutka, priekopníčka terapie hrou a filiálnej terapie na Slovensku a zakladateľka Inštitútu terapie hrou Zuzana Dubeková.

September je mesiac povedomia o detskej rakovine. My sa v tejto epizóde pozrieme na to, akú úlohu v živote malých pacientov zohráva liečebná pedagogička, a tiež ako vyzerá cesta uzdravenia z pohľadu dieťaťa, ktoré dnes už stojí na druhej strane – ako dospelá, uzdravená osoba. Pozvanie prijala liečebná pedagogička zo Svetielka nádeje Julka Holosová a tiež bývalá pacientka Alex Podhorská, ktorá sa podelila o svoj osobný príbeh. Spoločne sme sa pozreli na to, ako sa dá zvládať takéto náročné obdobie, aké drobnosti môžu dieťaťu priniesť pocit normálnosti a aké odkazy nám môžu zanechať tí, ktorí touto cestou už prešli.

Už aj dnes sa deje, že ľudia majú vzťah s umelou inteligenciou. Rozoberajú ich dokonca aj na terapiách. Cez chatbota riešime problémy v našom partnerskom vzťahu aj naše intímne myšlienky a často tým strávime hodiny. Pozná nás cez online dostupné materiály, ktoré zdieľame, aj náš hlas. Ak riešime cez AI hádky s partnerom, tak sa na nás snaží pôsobiť empaticky a držať nám stranu.

Podľa Kamila Aujeského nám však má slúžiť najmä na overovanie informácií, pomôcť uľahčiť pracovné veci a nie nahrádzať vzťahy. Kamil tiež hovorí, že ľudia, ktorí riešia svoje mentálne zdravie, sa obracajú na AI viac. Rozprávali sme sa o tom, kde by mala byť hranica umelej inteligencie, v čom je nebezpečná a či sa máme báť, že nás v práci nahradí s v čom nám naopak vie uľahčiť robotu. 

Kamil Aujeský sa venuje využitiu umelej inteligencie v každodennom živote aj vo firmách a moderuje podcast Žijeme Sci-fi, kde rozoberá vplyv AI. 

Digitálny svet je dnes súčasťou nášho každodenného života – používame ho na prácu, zábavu aj hľadanie lásky. No popri výhodách so sebou prináša aj nové hrozby, ktoré ešte pred pár rokmi neexistovali: kyberšikanu a online podvody, ktoré zasahujú všetkých naprieč generáciami. V podcaste sa pozrieme na to, prečo ľudia častokrát naletia falošným vojakom, čo robiť pri kyberšikane a ako chrániť seba aj svojich blízkych v online priestore. Hostkou Dominiky Turiakovej je Denisa Lavková, organizátorka vzdelávacích podujatí v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Aj v roku 2025 ženy v Európe zarábajú v priemere o 13 percent  menej ako muži – a na vrcholových manažérskych pozíciách ich nájdeme stále podstatne menej. Prečo je to tak? A musí to tak byť navždy? V tejto časti sa pozrieme na to, ako vyzerá ženské podnikanie v praxi, čo všetko obnáša a prečo sa materstvo v životopise často vníma ako „diera“, hoci by malo byť dôkazom schopností, odolnosti a time-managementu. Hostkou je Martina Novotná, zakladateľka platformy Akčné ženy, ktorá sa už roky venuje prepájaniu, inšpirovaniu a podpore žien v biznise. 

„Komentovanie výzoru druhých ľudí – či už ide o váhu, vrásky, oblečenie alebo celkový vzhľad – do spoločnosti jednoducho nepatrí.“

To sú slová psychologičky Jany Vyskočil Račkovej, s ktorou sme sa v tejto časti rozprávali o tom, prečo je hodnotenie vzhľadu cez čiaru a ako veľmi môže ovplyvniť naše sebavedomie, vzťah k telu a celkovú spokojnosť so sebou samým. Dotkli sme sa aj tém ako je tlak na krásu a večnú mladosť, ktorý na nás dolieha z médií, sociálnych sietí aj okolia. Rozprávali sme sa o tom, ako sa v našej spoločnosti vníma starnutie, prečo sa mu toľko ľudí snaží vyhnúť a čo vlastne znamená byť spokojný sám so sebou – aj keď nespĺňame „ideály“, ktoré sú nám neustále podsúvané. Jana zároveň zdôrazňuje, že každý z nás je iný – máme rôzne telá, životné príbehy aj potreby – a práve táto rozmanitosť by mala byť niečím, čo nás navzájom obohacuje, nie dôvodom na kritiku či súdenie.

Ak chceme zdravšiu, empatickejšiu spoločnosť, musíme začať tým, ako spolu hovoríme. A možno aj tým, že si uvedomíme, ako veľmi slová o vzhľade – hoci myslené „v dobrom“ – dokážu zabolieť.

Intímne časti tela by sme mali pomenúvať pred deťmi rovnako prirodzene ako ostatné. Nie sú to vulgarizmy, ale bežné slová, ktoré si zaslúžia rovnaký rešpekt ako zvyšok nášho tela. Radka Mikšík hovorí, že je úplne prirodzené, keď rodičia majú zo vzťahovej a sexuálnej výchovy obavy, často preto, že sami nemali možnosť zažiť kvalitnú výchovu k týmto témam. Radka tiež v podcaste  hovorí, že  deti sa však už približne od piateho ročníka začínajú zaujímať o vzťahy, ideály krásy či snahu zapadnúť do spoločenských štandardov. Ak deti nedostávajú odpovede od dospelých, hľadajú si ich inde, často z neoverených alebo nevhodných zdrojov.

V podcaste sme sa rozprávali aj o tom,  že dieťa potrebuje cítiť, že sa nachádza v bezpečnom prostredí, kde môže slobodne klásť otázky. Radka ako lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy podotkla, že sa netreba týchto tém obávať, pretože deti nepotrebujú dokonalé odpovede – stačí otvorenosť a prijatie.